Bánovce nad Bebravou – Pred dvanástimi rokmi odišiel do umeleckého neba rómsky vajda, ktorého zaujímavou črtou bola skromnosť, ľudskosť, ochota vždy pomôcť a láska k umeniu.
„Takého som ho spoznal až v pohnutých revolučných mesiacoch v roku 1989,“ informoval na webovom portáli PopuliVox Peter Bulík.
Bulík ďalej uviedol, že vtedy bol Tonka už dlhší čas vedúcim odboru propagácie v n.p. Zornica a jeho funkcia predpokladala odborníka – s citom pre umenie, tvorivého, kreatívneho, s prstom na pulze dňa.
Stanislav Tonka sa narodil 12. septembra 1942 v Bánovciach nad Bebravou. Pochádza z viacčlennej rodiny. Už ako dvojročný okúsil hrôzy druhej svetovej vojny.
Spolu s rodičmi i so starším bratom Jozefom bol nemeckými fašistami odvlečený do pracovného tábora v Ilave a do zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom.
Sám o tejto svojej spomienke hovoril: „Život v lágri bol veľmi ťažký, veľa Rómov to neprežilo a drastickým spôsobom zahynuli. My sme mali šťastie, po 7 mesiacoch nás vyslobodila Sovietska armáda a my sme sa vrátili späť domov.“
Od detstva inklinoval k výtvarnému umeniu a voľnej výtvarnej tvorbe i k práci s deťmi, v ktorých rozvíjal vzťah k výtvarnému cíteniu.
O svojich predškolských a školských rokoch pre PopuliVox povedal: „Už ako 5-ročný som obkresľoval kresby môjho staršieho brata Jozefa, ktorý veľmi pekne kreslil.“
Neskôr, keď začal chodiť do školy, kreslil podľa časopisov, kníh, ale aj podľa skutočnosti.
„Veľmi ma to bavilo. Ako 13-ročný som namaľoval portrét svojho kamaráta. Učitelia vytušili môj talent a nabádali ma, aby som išiel študovať na Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave. Tak sa aj stalo,“ citoval informačný web.
Po ukončení osemročnej strednej školy (OSŠ) spravil talentové skúšky aj prijímacie pohovory a nastúpil do 1. ročníka na odbor výstavníctvo – propagácia.
„Štúdium na tejto škole bolo pre mňa veľmi užitočné a podnetné. Viedli ma vynikajúci profesori, akademickí maliari R. Fila, P. Romaňák, F. Moravčík, sochár A. Čutek a ďalší,“ povedal Tonka.
Ďalej povedal, že vďaka nim získal odborné i teoretické znalosti a dali mu solídny základ pre jeho tvorbu. Školu úspešne ukončil maturitou v roku 1962.
Bol robotníkom i vychovávateľom. V bánovskej Zornici pracoval ako propagačný výtvarník – metodik, neskôr ako vedúci odboru propagácie. Tu založil aj výtvarný krúžok pre výtvarníkov – amatérov.
Každoročne svoje práce vystavovali na miestnych, okresných, krajských i celoslovenských výstavách a súťažiach, kde získavali aj popredné ceny a umiestnenia.
Medzi nimi spravidla býval aj on. Svoju pracovnú dráhu zavŕšil ako pedagóg.
„Učil som na Špeciálnej základnej škole na Radlinského ulici, v ktorej až 80% žiakov tvorili rómske deti. Hoci som vyučoval takmer všetky predmety, mojou srdcovou záležitosťou boli hodiny výtvarnej a hudobnej výchovy,“ konštatoval pedagóg..
Stanislav Tonka odišiel do dôchodku v roku 2004. Svojou činnosťou pomáhal Rómom v ich neľahkom položení, v akom sa dnes nachádzajú.
Ďalšou jeho veľkou snahou bolo zlepšenie bývania Rómov a vytváranie možností pre ich športové a kultúrne vyžitia, zachovávanie si tradícií a zlepšenie vzdelanosti mladých.
Počas dlhých vlahých večerov zneli zádumčivé, ale i vitálne tóny gitary. I v nich určite hľadá a aj nachádza inšpiráciu pre svoju tvorbu.
Svoje pozorovania prírody, ktoré často pretavoval do abstrakcie, zátišia, ale aj rôzne námety zo života spracúval najčastejšie technikou akvarelu, rád používal olej, kombinovanú techniku a kresbu.
zdroj: www.populivox.sk
