Katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice je dominantnou stavbou na bánovskom námestí. Jeho názov sa odvodzuje od názvu pôvodného – starého – kostola, ktorý sa volal rovnako a bol zasvätený trojjedinému Bohu (Otec, Syn, Duch svätý).
Názov kostola potvrdzuje latinský nápis na priečeli DEO VNITRINO HABITACVLVM ISTHOC EX STRVXIT VNITA PIETAS (Jednotná zbožnosť postavila tento príbytok trojjedinému Bohu), objavený pri rekonštrukcii v 70. rokoch 20. storočia.
Kostol je postavený na základoch staršieho kostola, ktorý bol zvalený pre celkovú schátranosť.
Dňa 22. júla 1799 bola podpísaná zmluva medzi mestským staviteľom (pravdepodobne Albertom Hilom) a mestom Bánovce o stavbe rímsko-katolíckeho kostola. Zmluva obsahovala aj výpočet potrebných prác a sumu peňazí na stavbu.
Zmluvu potvrdili svojimi pečaťami nitriansky prepošt a kanoník Anton Gyattel (zjavne Anton Ďatel) a Trenčianska župa, v ktorej bol v tom období župan Ján Baptista Illésházy.
Nadväzne na túto zmluvu bola dňa 22. decembra 1799 podpísaná aj ďalšia dohoda o podmienkach stavby, v ktorej sa mešťania zaviazali vykonať väčšiu časť prác na stavbe než ostatní farníci.
V Bánovciach bol v tom čase richtárom Jozef Baríni. Pápežom Piom VII. bol kostol obdarený plnomocnými odpustkami. V roku 1929 bol pre kostol získaný drevený Betlehem, dielo rezbára B. Reka z Kutnej hory.
Pred hlavným vstupom do kostola stoji kamenný kríž s ukrižovaným Kristom na štvorbokom podstavci umiestnenom na trojstupňovom podnoží.
V kanonických vizitáciach Bánovskej farnosti z r. 1829 sa o farskom kostole píše toto.
Cit.: Pretože v roku 1799 sa starý kostol zrútil, nakoľko ani početný farský ľud nemohol pojať a smeroval k ruine, v roku 1803 od základov bol nový erigovaný (vztýčený) a postavený. Zdá sa, že je v dobrom stave. Má to, čo mu patrí. Je svetlý. Zo zbožnej dobrotivosti najjasnejší Illésházy dal na jeho stavbu 6000 zlatých a 7000 Na dokončenie dal na jeho stavbu 6000 zlotých a 7000 milostivo zaplatil pán patrón najjasnejší pán župan Štefan Illésházy.
Na dokončenie tohto diela dal aj najdôstojnejší pán Anton Ďateľ, správca nitrianskeho chrámu a kanonik 10 600 zlatých. Okrem toho na stavbu farského kostola dala aj jeho Excelencia nitriansky biskup František Xaver Fuchs 5 423 zlatých.
Okrem všetkých týchto príjmov z nového aj zo starého kostola zvýšilo 598 zlatých, ktoré tiež boli použité na výzdobu kostola. Niekdajší bánovský farár Vojtech Hild prispel sumou 520 zlatých.
Všeobecne na stavbu tohto kostola, tak vnútornej ako aj vonkajšej, bolo použitých 29 601 zlatých a 20 denárov.
Tento kostol je v celosti postavený v architektonickom štýle. Celý je postavený stabilne. Proti dažďom je pokrytý strechou. Holá veža na spôsob pyramídy je celá pokrytá medeným plechom.
Na jej vrchole je dvojitý kríž a nad ním je orlica prebodnutá šípom ako rodový znak rodiny Illésházyovcov. Na veži sú hodiny dané z dobrotivosti najdôstojnejšieho pána Antona Ďateľa ako dar mestu spolu s piatimi zvonmi.
Najväčší váži 15 centov, druhý menší 8 centov, tretí 3 centy, štvrtý v roku 1828 odliaty váži 50 libier, piaty ako zvon trpiacich váži asi 50 libier. Či sú posvätené, o tom nie je žiaden dokument. Prístup do veže je z námestia pre nočných strážnikov.
Hodiny sú oznamované s úderom na zvon trpiacich. Tento kostol bol posvätený 1. októbra 1803 najdôstojnejším pánom Antonom Ďateľom s asistujúcimi farármi tohto dekanátu.
Dňa 8. júla 1804 v siedmu nedeľu po Turiciach najjasnejším pánom nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom počas slávnostných obradov bol konsekrovaný (posvätený). Do oltára boli vložené relikvie svätého Vincenta a svätého Vavrinca. Na výročie konsekrácie v túto nedeľu po Turiciach, teda na deň 8. júla nech sa tu slúži omša.
Zdroj: publikácia „Po stopách času“
