Deň, ktorým začína obdobie kresťanského veľkého pôstu a končia fašiangy. Pripadá na štyridsiaty deň před Veľkou nocou, ktorej termín sa určuje každoročne podľa lunárneho kalendára, je teda pohyblivým sviatkom.
Cirkev ho zaviedla koncom 7. storočia ako deň pôstu a pokánia. Súčasťou kresťanskej liturgie je v tento deň znamenie kríža, ktoré kňaz robí popolom na čelá veriacich.
Odrieka formulu: Obráťte sa a verte evanjeliu!, alebo Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.
V tradičnej kultúre Slovenska sa prelínanie svetského a náboženského prejavovalo doznievaním fašiangových obyčajov a prispôsobením stravy, odevu i obradov až do Veľkej noci kresťanskému vnímaniu pôstu.
V ľudovom folklóre sa Popolcová streda nazýva aj Popolec, Popolečná, Škaredá či Krivá streda.
Škaredou preto, že v tento deň sa nosili staré, škaredé, aj roztrhané šaty. Pôvodne počas bohoslužby na Popolcovú stredu prichádzali do chrámu bosí hriešnici, oblečení iba vo vrecovine a skutočne si sypali popol na hlavu, aby tak vyjadrili, že začínajú svoju cestu pokánia.
Bývalo tiež zvykom, že mládenci na škaredú stredu vinšovali dievčatám, lebo majú sviatok. Rovnako sa vysmiali tým, ktoré sa nestihli cez fašiangy vydať.
So zvončekmi zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne, alebo ich vytiahli von, aby ich „podkuli“ a na nohu priviazali kúsok dreva.
Podľa ľudových povier sa v minulosti v domácnostiach v tento deň všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál práve popolom a do stravy sa zaradili kyslé mliečne polievky a cestoviny, prípadne ryby.
Podľa starého zvyku sa na Popolcovú stredu jedla pôstna polievka a cestoviny s makom. Jedlo sa len raz denne.
Po Popolcovej strede nasleduje 40-dňový pôst, počas ktorého sa obvykle na znamenie vážnosti tohto obdobia nekonajú nijaké zábavy.
Dnes sa pôst nedodržuje tak striktne ako kedysi, no v minulosti sa až do Veľkého piatku pred Veľkou nocou kresťanskí veriaci usilovali obmedziť, alebo celkom vylúčiť mäso zo svojho jedálneho lístka.
Počas pôstu vynechávali mäsité jedlo, jedli sa strukoviny, kyslá kapusta, rôzne cestovinové jedlá ako rezance s makom a orechmi, šúľance, trhance.
Uprednostňovali sa múčne jedlá, ktoré mali hlavne rady deti, ale nepoužívalo sa ani maslo, ale dochucovali sa rastlinnými olejmi.
Fotografia: Chodenie s klátom na Popolcovú stredu – Je to pravdepodobne pozostatok zvyku súvisiaceho s vysmievaním nevydatých dievčat, ktorým dávali na krk alebo na nohu drevený klátik.
Zdroj: Mne Slovensko krása je , zvyky a povery
