V mesiaci marec sme si pripomenuli viaceré významné dni, medzi ktoré patrí aj deň učiteľov a vzdelávania.
Ja som si pri tejto príležitosti dovolil oprášiť históriu už zabudnutej školy, v ktorej som sa začal vzdelávať a aj mnoho ďalších ľudí z obce Omastiná, ktorých život zavial do rôznych kútov našej krajiny aj mimo nej.
Za prozaickým nadpisom na začiatku môjho príspevku sa skrýva veľmi zaujímavá a bohatá história vzniku, rozvoja a napokon zániku školy v podhorskej obci Omastiná v okrese Bánovce nad Bebravou.
Prvotné údaje z dejín školy v obci sa spomínajú v práci Vladimíra Michaličku.
„Topografia dejín školstva na Slovensku od počiatkov do roku 1918, Trenčiansky a Nitriansky kraj“. V tejto práci sa uvádza v Omastinej už v roku 1838 učiteľ P. Drahovský s 24 žiakmi.
V inom historickom dokumente „V zozname ľudových škôl, ktoré prospievajú evanjelickej cirkvi a.v. v obci Zaj-Uhrovec“ sa uvádza tiež škola v Omastinej, do ktorej chodilo 18 detí, ktoré učil Ján Holička a ten bol zároveň remeselník.
Škola sa nachádzala v zeme-pánskej budove (krčma) a táto slúžila tiež ako byt pre učiteľa.
Pri tejto príležitosti tiež chcem pripomenúť skutočnosť, že 2. marca 2023 uplynulo 85 rokov, čo v Uhrovci zomrela, a je tam aj pochovaná, legendárna omasťanská ľudová učiteľka Anna Šargavá.
V tých časoch, keď bol veľký nedostatok diplomovaných učiteľov a štát podporu neštátnym školám neposkytoval, bolo nemysliteľné, aby si biedna obec mohla povolať kvalifikovanú silu.
Musela sa teda uspokojiť aj s takým učiteľom, ktorý aspoň písať, čítať, niečo spočítavať vedel a bol schopný vyučovať náboženstvo.
Keď sa školskej stolici v obci nepodarilo získať žiadneho iného učiteľa, bola zvolená, ako výpomocná učiteľka, vdova po učiteľovi Anna Šargavá rod. Gilányi (rodáčka z Horných Naštíc), ktorá absolvovala iba ľudovú školu v Zaj-Uhrovci a učeniu sa podučila od svojho manžela.
Štátnej podpory nedostávala, tak sa živila skromne, ale statočne z toho, čo jej vďační rodičia dávali. Vedela však dosiahnuť taký výsledok, že sotva sa našlo také zo školy vychádzajúce dieťa, ktoré by nebolo vedelo plynulo čítať, poriadne písať a spočítavať a nebolo by poznalo podstatné otázky z náboženstva.
Napokon Anna Šargavá odučila v Omastinej celých 27 rokov. Jej práca a život boli ťažké v skromných sociálnych podmienkach, bez štátnej finančnej, ale aj materiálnej podpory.
Nezávideniahodná bola najmä za tvrdej maďarizácie a tiež počas veľmi ťažkej spoločensko-politickej situácie v dobe I. svetovej vojny.
Aj napriek tejto nepriaznivej situácii, bolo zachované slovenské povedomie v pospolitom ľude uhrovskej doliny.
Týmto chcem oživiť spomienku na ňu a jej obetavú prácu v prospech generácií obyvateľov pochádzajúcich z obcí Omastiná a Uhrovské Podhradie.
Nech jej večné svetlo svieti a česť jej pamiatke!
Pavol Škuta
