Podľa záznamov v mestskej kronike z r. 1901 mala byť stavba prvej železnice v Bánovciach započatá už v r. 1870.
Pôvodná trasa bola naplánovaná mestami Komárno – Nitra – Topoľčany – Bánovce – Trenčín až do Olomouca. Mnohé bolo k stavbe pripravené, nakúpený bol materiál, náradie, pripravené „baráky“ pre ubytovanie robotníkov.
Stavbu mala realizovať viedenská firma Strosberger E. Comp., no ta sa pred začatím stavby dostala do konkurzu.
Terajšia železničná trať Topoľčany – Bánovce – Trenčín sa začala stavať 1. mája 1900 v Mníchovej Lehote v lokalite Jarky, slávnostným výkopom za prítomnosti vtedajších predstaviteľov verejného života župy, miest a obci ležiacich pozdĺž trate.
Dokončená bola v roku 1901. Trať dlhá 59 km spojila mestá Topoľčany – Bánovce – Trenčín a 13 obci.
Jej výstavbu financovala „Miestna železnica Veľké Topoľčany – Bošany – Trenčín, akciová spoločnosť.“
Mestečko Bánovce si kvôli tejto stavbe vzalo „Upisne papiere“ v hodnote 30 000 zlatých prostredníctvom stolice (trenčianskej župy) z Prvej Pressburskej banky“ a od r. 1900 muselo ročne splácať 1500 zlatých v dvoch splátkach.
Županovi Bášovi a synovi Petrovi patrilo hradné panstvo aj v šípkovskej doline
Richtár „Jozsef Janács“zaznamenáva, že až po „…uplinuti 50. rokov bude stejto velkej tarchi mesto oslobodene“.
Predstavitelia mesta si už od železnice sľubovali ekonomicky rozvoj Bánoviec. Stavbu železnice realizovala firma „podujimatela Kasztelyho Vigtora z Budapesti“.
Sledovanie právnických záležitosti súvisiacich s výstavbou mal za mesto na starosti bánovský advokát Vojtech Vranovič.
Po dokončení trasu prevádzkovali Uhorské Kráľovské štátne železnice. Mestom prechádzali okrem nákladných vlakov tri osobné spoje denne oboma smermi.
Dňa 17. augusta 1901 prišiel prvý parný vlak do Bánoviec. Tuto jedinečnú udalosť zachytil dobový fotograf pekným štylizovaným záberom, ktorý sa dostal aj na pohľadnice.
Na obrázku je vidieť zariadenie na doplňovanie vodou, čo bola v tých časoch technická nevyhnutnosť pre chod rušňa.
Celkom vľavo je ručne poháňaná drezina. Stanica mala tri koľajišťa. Prvý vlak v Bánovciach nad Bebravou mal okrem parnej lokomotívy (rušňa radu 310.4) aj poštový vozeň a tri osobné vozne.
Musela to byť veľká sláva, veď na vlakové spojenie čakalo veľa bánovských podnikateľov. Vlakové spojenie bolo lacnejšie a rýchlejšie voči dovtedy fungujúcej konskej pošte.
O niečo neskôr pribudla i budova železničnej stanice. Možno predpokladať, že budova stanice bola postavená tiež na prelome storočí v priamej súvislosti so stavbou železničnej trate.
V roku 1942-43 bola prestavaná budova železničnej stanice v časti, kde mal zriadený salónik prezident Dr. Tiso. Salónik nebol využívaný, Dr. Tiso chodil z Bratislavy do Bánoviec osobným autom. Salónik bol prerobený na úschovňu batožín.
Až do roku 1933 osobná doprava postupne prechádzala na motorovú trakciu a používali sa benzínové motory.
