Za čias socializmu patril prvý máj k najvýznamnejším sviatkom Československa. Bánovčania majú ešte v živej pamäti veľkolepé oslavy.
Alegorické vozy, mávadlá, pochod pred tribúnou či kričanie hesiel, to všetko bolo samozrejmosťou.
Hlavné oslavy sa konali na prvého mája, ale pre predvečer osláv boli typické lampiónové sprievody. Žiaci sa zišli na námestí, kde sa skandovalo a spievalo.
Deti mali rukách rôznofarebné lampióny so sviečkou. Lampióny mali tvar gule a zavesené boli na háčiku, ktorý bol pripevnený na palici.
Účasť v sprievode sa brala ako povinnosť, kto sa nepridal, mohol mať v zamestnaní problémy. Napriek tomu mnohí dodnes na takéto prvé máje spomínajú radi.
Pred tribúnou pochodovali všetci, súčasťou boli slávnostné reči, typický bol aj sprievod. Oslavy trvali od skorého rána až do poobedia, prípadne večera, a tak niektorí boli aj veľmi unavení po celom dni.
V školách sa pred prvým májom nacvičovali pochody, skandovanie hesiel a aj spev.
Vyzdobovali sa okná pri hlavných cestách, kadiaľ išiel sprievod. Na domoch viseli štátne vlajky. Upratovali sa ulice, aby bolo všade čisto.
V jednotlivých závodoch sa pripravovali alegorické vozy.
Pripevnené boli na nich aj transparenty, aby sa mohli pochváliť, na koľko plnia svoj výrobný plán.
Na prvého mája sa už od rána, od 6. hodiny, vyhrávala po meste dychovka. Tá sa postupne rozliehala po celom meste.
Teraz je to oveľa jednoduchšie. Ľudia majú podľa všetkého ďaleko od šťastného života.
Zomrelo veľa ľudí na COVID, všetko je drahé, najmä potraviny, je vojna, všade reklamy o nádhernom živote v demokratickom štáte, mizerná vláda, do volieb ďaleko, klimatické zmeny a zhora nám neustále radia, ako máme myslieť a komu ďakovať za „blahobyt“.
Spoločnosť je rozdelená a nálada skrátka na bode mrazu.
Dobre sa majú iba tí správni a vyvolení ľudia, najčastejšie ich ukazujú v akejsi SMOTÁNKE a pani Judíniová si na tom založila živobytie ……?
Kto vraj nie je v Smotánke, akoby nebol?!
Železnicou cestovať bude čoskoro iba na vlastné nebezpečie a na operáciu sa často môžeme dostať až po smrti.
Tak si tu žijeme a keďže je do volieb ešte pol roka, zažijeme si sľubov, bytov, krajších zajtrajškov až, až?!
A keby bolo akokoľvek zle, tak treba najskôr pomáhať susedom. Aby bojovali, zomierali a porazili osloboditeľov Európy, nepriateľov ľudstva tých zlých RUSOV?!
Ale asi najlepšie by bolo ukončiť vojnu, bojovať za svetový mier a odzbrojenie.
Ide máj a máj je oslobodzujúci a lásky čas.
A tie máje pred rokom 89 mali čosi do seba.
Mali sme sa radšej a nezávideli sme si
Pozdravujem 1. aj 9. máj