Pavol Bezák sa narodil 20. novembra 1898 v Chynoranoch do rodiny gazdu Ignáca Bezáka a Anny, rod. Korecz. Bol jedným zo siedmich preživších detí; štyri jeho sestry boli hluchonemé a mal dvoch starších bratov – Petra a Ignáca.
Štúdium a kňazské začiatky
Stredoškolské vzdelanie získal v malom Biskupskom seminári v Nitre, teológiu vyštudoval v tamojšom kňazskom seminári. Už ako veľmi mladý smeroval k duchovnej službe – vyššie svätenia prijal v roku 1922, pričom kňazskú vysviacku dostal 12. novembra s pápežským dišpenzom, pretože nedovŕšil kánonický vek 25 rokov.
Ako kaplán pôsobil v Dolnom Hričove, Turzovke, Nemšovej, Hornej Porube a Bytči. V roku 1930 zložil prosynodálne skúšky a stal sa druhým kaplánom v Žiline.
Príchod na Dubodiel a farská služba
Do farnosti Dubodiel prišiel 27. marca 1934. Ako vzdelaný kazateľ s výbornou znalosťou cirkevných dejín bol rýchlo prijatý medzi autority regiónu. Do kroniky si v tom čase zapísal: „Žijeme ťažké časy po stránke hmotnej, duchovnej a mravnej. Nutná je duchovná obroda.“
Foto: archív rodiny Bezákovej
Bezák výrazne podporoval mládež a duchovný život veriacich. Na jeho podnet vznikla v roku 1935 Mariánska kongregácia pre celú farnosť a v roku 1937 aj Združenie katolíckej mládeže pre mužov. V roku 1947 bol menovaný za titulárneho dekana.
Kultúrny a spoločenský život
Dekan Bezák bol nielen duchovným vodcom, ale aj aktívnym organizátorom spoločenského života. Stál pri založení potravného družstva, bol členom jeho rady a neskôr predsedom. Ovládal viacero jazykov – maďarský, nemecký, francúzsky, anglický a latinský.
Mimoriadne silné bolo jeho pôsobenie v kultúre. Viedol divadelný krúžok, ktorý uviedol desiatky predstavení. Poslednou hrou, ktorú s veriacimi nacvičil, bola Divá Bára v roku 1954.
Za jeho správy sa podarilo uskutočniť aj viaceré investície – opravy farskej budovy či výstavbu nového mosta pri starej cirkevnej škole. Vo Veľkej Hradnej bol v roku 1935 postavený a vysvätený nový kostol, kde Bezák od roku 1936 pravidelne slúžil omše.
Tragédie a neskorší život
Rodinu v roku 1944 zasiahla tragédia – jeho synovca Jozefa po ceste z Dubodiela zastrelila nemecká hliadka, ktorá ho považovala za partizána. Jozef mal iba 23 rokov.
V roku 1955 zomrel jeho brat Peter, ktorého väznenie v nitrianskej väznici súviselo s odmietnutím vstupu do JRD. Päťdesiate roky vôbec predstavovali ťažké obdobie pre cirkev a ich tlak sa prejavil aj na Bezákovom zdraví. Napriek rizikám poskytoval útočisko kňazom, ktorí sa uňho tajne stretávali.
V roku 1961 sa presťahoval k synovcovi Antonovi do Chynorian. Tam 5. novembra 1962 zomrel. Farnosť Dubodiel viedol oddane a s mimoriadnym nasadením takmer 27 rokov.
