DVOREC – Školu riadi od začiatku nového školského roka poverená riaditeľka Václava Juríková. Chce pokračovať vo všetkých dobrých tradíciách a má jasnú predstavu o tom, ako zatraktívniť vzdelávaciu inštitúciu pre žiakov a ich rodičov.
Pre redakciu Bánovce región zaslala otvorený list, v ktorom navrhuje pre vzdelávaciu inštitúciu riešenie pre zlepšenie jej súčasného stavu.
„Pre svoje dieťa by som aj dýchal. Schválili sme to v prospech detí. Deti sú naša budúcnosť…“ Podobné výroky počuť z každého kúta, súkromného, verejného aj politického. A naozaj je to tak? Skutočne sú deti vždy na 1. mieste nášho záujmu?
Prostredníctvom tohto príspevku neplánujem vstupovať komukoľvek do svedomia. Mojím cieľom je previesť nás dospelých životom malého Školáčika, ktorý je niekedy vskutku zbytočne zložitý a stresujúci.
A paradoxne za takouto podobou života našich detí stojíme práve my dospelí, tí, ktorí svoje deti určite veľmi ľúbia. Avšak neuvedomujeme si, že niektoré naše rozhodnutia a kroky našim deťom/vnúčatám ubližujú a spôsobujú im traumy a šrámy na ich zraniteľnej dušičke na celý život.
Ostatné roky žijeme vo svete, ktorý je extrémne náročný na zvládnutie. My dospelí máme dojem, že nič nestíhame. Nevieme, ako spolu komunikovať, ako rozlišovať podstatné od nepodstatného, netušíme, ako správne vyhodnocovať masu informácií, ktorá sa k nám denne dostáva. Sme dlhodobo v strese a neustále ponorení v nešťastiach, katastrofách, vojnách a vraždách
…A teraz si položme otázku, ako sa v takomto hektickom svete asi cítia tie naše deti a vnúčatá, ten „náš Školáčik“, keď dospelým to často už všetko prerastá cez hlavu? Tí, ktorí sú zodpovední za výchovu svojich detí, sú často vyčerpaní, trpia úzkosťami, depresiami, žijú v neistote, prepadajú alkoholu a iným návykovým látkam a dokonca si stále častejšie objavujú prípady, kedy rodič pod dlhodobým tlakom a stresom ukončí svoj život aj spolu s dieťaťom. Je to veľmi smutné konštatovanie a alarmujúce zároveň.
A aj to je jeden z dôvodov, prečo chcem touto cestou osloviť hlavne rodičov a starých rodičov a pozvať ich k zamysleniu, či naozaj máme doma nastavené všetko tak, aby nás na konci každého dňa čakalo zdravé, šťastné a v rámci svojich možností úspešné dieťa (???).
Ako dospelí si zväčša veľmi reálne uvedomujeme, aké chyby urobili u nás rodičia v rámci svojej výchovy, čo nám neposkytla škola, kde sú slabiny spoločnosti. Napriek tomu tieto chyby robíme aj my. Niektorí rodičia vedome, či nevedome prispôsobujú životy detí svojim pracovným povinnostiam, ovládajú dieťa tak, aby žilo ich priania a predstavy.
Iní majú až príliš vyhranenú predstavu, ako sa má dieťa správať, čo by malo robiť, čo od neho možno očakávať. Projektujú doň svoje nesplnené túžby a očakávania od života. A sú aj takí, ktorí sa nechajú manipulovať cudzími alebo zákulisnými záujmami na úkor záujmom vlastného dieťaťa.
A tak sa ľahko stane, že bez dôkladného zváženia vyberie rodič pre „nášho Školáčika“, o ktorom píšem v úvode tohto príbehu, školu, ktorú má po ceste do roboty, bez poznania toho, čo škola ponúka, akú má profiláciu, bez ohľadu na výskyt zvýšeného rizikového správania žiakov a šikany vo vybranej škole apod. Rôzne takéto negatíva často poznačia dieťa na celý jeho život, súkromný či pracovný. Ale toto prostredníctvom tohto môjho príbehu neviem ovplyvniť.
Čo sa ale ovplyvniť pokúsim, je eliminovať riziká, ktoré môže zlý výber školy priniesť. Preto vyberiem pre „nášho malého Školáčika“ školu, ktorá sa mu navždy pozitívne vryje do jeho detskej dušičky. Školu, ktorá stojí v krásnom prostredí plnom zelene s nenahraditeľnou vôňou kríkov, ovocných aj ihličnatých stromov, ďaleko od rušných asfaltom a naftou zapáchajúcich ciest preplnených autami.
Ide o školu zrekonštruovanú a ďalšie investície zriaďovateľ plánuje. Jej neoddeliteľnou súčasťou je materská škola, školský klub detí a školská jedáleň. V tejto škole „môj Školáčik“ bude vždy cítiť nielen lásku svojho rodiča, ale aj pozornosť láskavej, trpezlivej a tvorivej pani učiteľky, ktorej nižší počet žiakov v triede vytvára v spolupráci s asistentom učiteľa podmienky pre individuálny prístup ku každému žiakovi.
Aj učivo sa zvládne preberať iba v škole. Žiadne domáce úlohy! Po celom pracovnom dni už len zaslúžený relax, koníčky a oddych pre celú rodinu. Pred tým si „môj Školáčik“ užije so svojimi spolužiakmi a kamarátmi ešte chvíle zábavy, hier a súťaží v „družine“ s úžasnou pani vychovávateľkou, ktorá vie pohladiť, povzbudiť, utrie slzičku, posmelí a naučí „môjho Školáčika“ efektívne a zmysluplne tráviť voľný čas nielen počas školského vyučovania ale aj v čase prázdnin.
Toto je nenahraditeľná služba pre rodičov, ktorí nemajú 60 dní dovolenky, ale takmer toľko dní prázdnin má počas roka „náš Školáčik“. Nie každá rodina má babku a dedka na dôchodku. A povedzme si otvorene, nie je to nefér voči starým rodičom zamestnať ich starostlivosťou o „nášho Školáčika“ niekedy aj na celé prázdniny? Áno, viem, my starí rodičia to urobíme vždy ochotne a s bezhraničnou láskou, ale priznajme sa, niekedy je toho už naozaj na niektorých z nás priveľa.
A práve preto v tomto náročnom čase žitia a zložitej doby vyberiem pre „môjho Školáčika“ ŠKOLU RODINNÉHO TYPU“, ktorá po zmene vedenia školy plánuje byť Základná škola s materskou školou v Dvorci. Konkrétne zmeny a vízie nájdete na webovom sídle školy www.zsdvorec.edupage.org
Vážený čitateľ, ctení rodičia,
na záver svojho príbehu musím dať do pozornosti ešte jednu veľmi dôležitú vec. Školu vo Dvorci neplánuje nikto rušiť (ako sa začalo šíriť). Iba preto som prijala pracovnú ponuku do funkcie riaditeľa školy od zriaďovateľa školy (Obec Dvorec) s prísľubom, že zúročím svoje dlhoročné skúsenosti získané v školstve a vynaložím maximálne úsilie, aby sa táto škola s pevným historickým základom zastabilizovala a stala sa školou opäť kvalitnou a vyhľadávanou, školou 21.storočia.
Silu a odhodlanie zabojovať za túto školu, ktorá si to isto zaslúži, mi dali aj rozhovory a prísľuby pomoci a spolupráce zo strany starostov obcí, ktoré patria do školského obvodu školy vo Dvorci.
Avšak to aká kvalitná bude škola, ktorú vyberáme pre „nášho Školáčika“, nezáleží iba od zriaďovateľa, ani od starostov, ani iba od riaditeľa a učiteľov, ale aj od Vás rodičov, od Vašich zvolených zástupcov v rade školy, ktorí majú za úlohu presadzovať záujmy Vaše, Vašich detí, záujmy školy.
Naučme sa preto spolu všetci komunikovať, naučme sa hľadať cesty k sebe ale aj riešenia, učme sa preberať zodpovednosť za to, v akom svete žijeme a a v akom chceme žiť. Až potom môžeme všetci hrdo povedať, že všetko, čo robíme, robíme s tým najlepším úmyslom pre naše deti, pre „nášho Školáčika“, ktorý síce žije a bude žiť v zložitej dobe ďalej, ale bude na ňu aj pripravený, bude smelý, bude mať život rád a bude sa s ním vedieť aj dôstojne popasovať.
Ak Vás príbeh „Školáčika“ zaujal ešte stále máte čas, do budúceho týždňa zapísať Vaše dieťa do našej školy vo Dvorci. Neskrývam fakt, že s Vašimi deťmi prídu do školy aj financie, ktoré škola potrebuje, aby sa postavila na nohy a dokázala Vám, že škola vo Dvorci, je ideálnym modelom školy pre dva cykly primárneho vzdelávania (1.-5.roč.) podľa nového kurikula, a v ktorej Váš „náš Školáčik“ bude rásť, bude spokojný, úspešný a šťastný a Vy aj my s ním.
Václava Juríková
