FB

sprevádzal hosťujúci kňaz Elemír Tassári, ktorý sa spolu s dekanom zapojil aj do eucharistickej procesie a liturgických obradov. Po skončení svätej omše vyšla procesia z chrámu a pokračovala okolo kostola. Veriaci sa zastavili pri štyroch pripravených oltárikoch, kde zazneli evanjeliové texty, modlitby a požehnania. Táto tradícia symbolizuje verejné vyznanie viery v Kristovu prítomnosť v Eucharistii a patrí k najvýznamnejším prejavom katolíckej zbožnosti. Chrám počas slávnosti zaplnili veriaci všetkých generácií. Atmosféru umocňovali liturgické spevy, spoločná modlitba a slávnostná výzdoba oltárikov. Procesia bola zároveň príležitosťou poďakovať za prijaté milosti a prosiť o Božie požehnanie pre rodiny, farnosť i celé mesto. Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sa slávi od 13. storočia a pripomína dar Eucharistie, ktorý kresťania vnímajú ako znak Kristovej stálej prítomnosti medzi ľuďmi. Eucharistické procesie sa dodnes konajú v mestách a obciach po celom Slovensku a zostávajú živou súčasťou duchovného i kultúrneho dedičstva. Prinášame vám fotografie a videoreportáž zo slávnostného slávenia Božieho Tela v kostole Najsvätejšej Trojice 📸🎥 Stanislav Vavro

na tie najvyššie vrcholy. 📍 Rokoš (1983) – spoločná fotografia ako symbol súdržnosti. 📍 Ďumbier (1988) – dominanta Nízkych Tatier, 2 043 m n. m. 📍 Gerlachovský štít (1986) – desať odvážnych stálo na najvyššom vrchole Slovenska. 📍 Grossvenediger (3 666 m n. m.) – dôkaz, že bánovskí turisti sa nezastavili ani za hranicami. Za tým všetkým stáli osobnosti. Anna Neumanová, prvá predsedníčka. A predovšetkým Štefan Minarovjech – srdce Zornice. Človek, ktorý mal vždy pripravený batoh, úsmev a povzbudenie pre mladších. Neboli to len výstupy. Boli to brigády, spoločné cesty vlakom, nocľahy na chatách, rozhovory pri čaji, smiech aj únava. Bola to škola charakteru. Dnes, keď sa pozeráme na tieto fotografie, nevidíme len hory. Vidíme priateľstvá. Vidíme silu komunity. Vidíme kus histórie Bánoviec, ktorá si zaslúži zostať živá. Ak ste boli súčasťou Zornice, alebo si pamätáte niektorý z týchto výstupov, podeľte sa o spomienku. 📩 Nezachovala sa vo vašom rodinnom albume podobná fotka? Ak áno, môžete ju poslať na e-mail: nasebanovce@gmail.com Ak niekto fotky má, ale nevie sa k nám dostať, dajte nám vedieť – radi ich zachováme pre ďalšie generácie. Foto: archív Bánovce Región + Oľga Šprtková

viete určiť, aký most vidíme v popredí fotografie? Malá pomôcka: Na mieste, kde dnes prechádzajú denne stovky áut a ľudí, sa v tom čase ešte len formovala nová tvár mesta. Svoje tipy a spomienky píšte do komentárov. Možno sa nájde niekto, kto si pamätá samotnú výstavbu alebo dokonca býval medzi prvými obyvateľmi nového sídliska. 📷 Fotohádanku vložil: Stanislav Vavro

Mnohí si ho pamätajú najmä ako legendárnu reštauráciu Tatra, pod ktorou sa nachádzala vychýrená vináreň. Práve na toto miesto dodnes spomína množstvo obyvateľov mesta. Ako napísala pani Viera Ďuraková Balážová, do vinárničky chodievala s priateľmi posedieť pri hudbe, kde hrával aj jej brat. Hudba z Tatry ich potom sprevádzala dokonca aj na svadbe v roku 1977. Historik a pamätník Jaroslav Libic pripomína, že fotografia pochádza ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Dnes už z budov zachytených na pohľadnici nezostala ani jedna. Miesto, kde kedysi stál Vranovičov dom, sa za desaťročia úplne zmenilo a dnešná generácia by ho na námestí hľadala márne. Napriek tomu zostáva Vranovičov dom jedným zo symbolov starých Bánoviec a spomienkou na časy, keď sa spoločenský život mesta odohrával práve tu – v srdci námestia. 📸 Archívna pohľadnica z prelomu 19. a 20. storočia 💬 Pamätáte si ešte reštauráciu Tatra alebo jej vináreň? Chodievali ste tam na posedenie, hudbu či rodinné oslavy? 📩 Nezachovala sa vo vašom rodinnom albume podobná fotka? Ak áno, môžete ju poslať na e-mail: nasebanovce@gmail.com. Ak fotky nemáte, ale viete o niekom, kto ich má, dajte nám vedieť. Pomôžme spoločne zachovať históriu Bánoviec. ✏️ Rubriku Spomienky Bánovčanov pre vás spracoval ✏️ Rubriku Spomienky Bánovčanov pre vás spracoval Stanislav Vavro

Verejnosť ho pozná aj ako aktívneho športovca a dobrovoľného hasiča. Medzi svoje priority zaraďuje podporu pracovných miest, rozvoj podnikateľského prostredia, zlepšenie infraštruktúry, vytváranie nových parkovacích miest a podporu športu i miestnych komunít. „Bánovce nad Bebravou sú mojím domovom a záleží mi na tom, aby boli miestom, kde sa oplatí žiť, pracovať a zakladať si rodiny,“ uviedol Milan Ďuračka. 🎥📸 Stanislav Vavro

obytného územia. Mesto rástlo, pribúdali pracovné miesta v priemyselných podnikoch a bolo potrebné zabezpečiť bývanie pre stovky rodín. Najprv sa rozvíjalo sídlisko Sever, kde od roku 1951 do roku 1962 vzniklo viac ako 200 bytov. Skutočný stavebný boom však prišiel v 70. rokoch. V rokoch 1971 až 1975 sa do nových bytov nasťahovalo 535 rodín a na sídlisku Stred pribudlo ďalších 1 208 bytových jednotiek. Keď sa možnosti výstavby v centre mesta začali vyčerpávať, vznikol odvážny plán vybudovať nové sídlisko za potokom Dubnička. Projekt počítal s výstavbou až 3 563 bytov pre viac ako 12-tisíc obyvateľov. Na svoju dobu išlo o mimoriadne ambicióznu predstavu, ktorá mala zásadne zmeniť podobu mesta. Prvé roky však neboli jednoduché. Kým dnes sú ulice lemované stromami a zeleňou, prví obyvatelia si pamätajú najmä rozostavané plochy, blato a chýbajúcu infraštruktúru. Pani Emilia Šarinová spomína, že v tom čase pracovala v Zornici, ktorá svojim zamestnancom pomáhala získať bývanie. „Bolo treba podpísať odpracovať desať rokov a dostali ste byt. Samozrejme za určitú sumu podľa veľkosti bytu. Dnes je to pre mladé rodiny oveľa ťažšie.“ Podobné spomienky má aj pani Ľudmila Miškeová Judinyová: „Bývala som tam v tom blate, chodila som okolo kravínov večer z práce, všade bola tma a aj som sa bála. Ale bola som šťastná, že mám byt. Postupne sa to upravilo a bolo tam dobre.“ Milka Berkyová Žigmundová si zasa spomína na sťahovanie do novostavby na Mojmírovej ulici: „Ešte niekoľko rokov tam bolo cítiť pach po štátnych majetkoch. Len postupne sa sídlisko dostávalo do podoby, akú poznáme dnes.“ Zaujímavú spomienku pridala aj Zuzana Holáková: „Do štvorizbového družstevného bytu sme sa sťahovali v roku 1989. Všetci susedia prišli naraz do nového domu. Práve to vytvorilo silné susedské vzťahy, ktoré pretrvali dodnes.“ Fotografie zachytávajú obdobie, keď Dubnička len vznikala. Miesta, po ktorých dnes denne chodíme, boli vtedy veľkým staveniskom. O niekoľko rokov sa však z polí a blata stalo sídlisko, ktoré sa stalo domovom tisícov Bánovčanov. Stanislav Vavro

„Slovensko moje, otčina moja“. V tej chvíli nešlo len o hudbu. Bolo to o láske k rodnej krajine, k tradíciám a ku koreňom, ktoré si táto mladá heligonkárka nesie vo svojom srdci. Emma sa folklóru venuje naplno. Je členkou Harmonikovej akadémie Jozefa Opatovského, vystupuje na festivaloch po celom Slovensku, účinkovala aj v Národnej rade SR či v televíznom vysielaní a minulý rok získala 1. miesto na krajskej súťaži Pieseň Lýdie Fajtovej v Trenčíne. 🏆 Na svojej stránke píše: "Milujem slovenský folklór, kroje, piesne a tradície, ktoré ožívajú v každom tóne, ktorý zahrám. Hudba je pre mňa radosť aj domov." A presne to bolo cítiť aj na Otrhánskej vatre. V časoch, keď sa mnohé tradície vytrácajú, je krásne vidieť mladých ľudí, ktorí ich nielen zachovávajú, ale ich dokážu odovzdávať ďalej s takou úprimnosťou a talentom. 👏 Emmka, ďakujeme za krásny hudobný zážitok a prajeme veľa úspechov na ďalšej ceste. 🎥 Pozrite si krátke video od Stanislav Vavro z jej vystúpenia. 💬 Poznáte aj vy mladých ľudí z nášho regiónu, ktorí sa venujú folklóru, hudbe alebo ľudovým tradíciám? Napíšte ich mená do komentárov.

len 20 rokov. Dnes má úctyhodných 86 rokov a fotografia je pre rodinu krásnou spomienkou na mladosť, pracovné kolektívy a veľké podujatia svojej doby. 📸 Pôvodná fotografia bola už značne poškodená, preto ju rodina nechala digitálne opraviť pomocou umelej inteligencie, aby sa zachovala aj pre ďalšie generácie. Spartakiády patrili kedysi k najväčším hromadným vystúpeniam v Československu. Mnohí si ešte pamätajú mesiace nacvičovania, spoločné cesty vlakom či autobusmi a nezabudnuteľnú atmosféru veľkých štadiónov. 💬 Spoznávate niekoho na tejto fotografii? Možno svoju mamu, tetu, starú mamu alebo známu z Tatrovky? Budeme radi, ak nám v komentároch pomôžete doplniť mená a príbehy ľudí zachytených na tejto vzácnej snímke. ❤️ 📷 Foto: rodinný archív Zuzany Benkoczkej ✍ Stanislav Vavro