Automobil bol v Bánovciach nad Bebravou ešte v prvej polovici 20. storočia vzácnosťou. Napriek tomu tu už koncom 20. rokov pôsobili prví autodrožkári – predchodcovia dnešných taxikárov. Medzi nimi bol aj Ján Palo, ktorého zachytáva vzácna historická fotografia.
📸 Pri pohľade na starú fotografiu automobilu s dvojicou mužov sa vraciame do obdobia, keď boli ulice Bánoviec úplne iné ako dnes. Automobilová doprava sa iba postupne stávala súčasťou každodenného života a vlastniť motorové vozidlo rozhodne nebolo samozrejmosťou.
Fotografia súvisí s Jánom Palom, ktorého historické pramene uvádzajú medzi bánovskými autodrožkármi. Svoju živnosť prevádzkoval v rokoch 1931 – 1933.
Taxikári sa vtedy nazývali autodrožkári
V dobových záznamoch by sme slovo „taxikár“ hľadali skôr márne. Používalo sa označenie autodrožkárstvo. Išlo o nepravidelnú prepravu osôb automobilom, teda službu, ktorú by sme dnes prirovnali k taxislužbe.
História tejto dopravy v Bánovciach siaha minimálne do roku 1928.
Medzi prvými majiteľmi autodrožkárstiev v meste boli:
🔹 Augustín Stránsky – 1928
🔹 Štefan Blaschke – 1928
🔹 Arpád Stahl – 1928 – 1942
🔹 Hermína Novosadová – 1929
🔹 Róža Hirschbeinová – 1929 – 1932
🔹 Dr. Matej Balegh – 1930 – 1933
🔹 Karol Krejči – 1930 – 1933
🔹 Ján Palo – 1931 – 1933
Zaujímavé je, že medzi prevádzkovateľmi nachádzame aj dve ženy – Hermínu Novosadovú a Róžu Hirschbeinovú. Aj ony patrili k priekopníkom automobilovej dopravy v meste.
V Bánovciach bolo iba 25 majiteľov osobných áut
O tom, akou vzácnosťou automobil v tom období bol, vypovedajú aj zachované štatistiky.
V 30. rokoch bolo v Bánovciach nad Bebravou evidovaných iba 25 majiteľov osobných automobilov. Okrem nich bolo evidovaných 18 nákladných vozidiel a 10 motocyklov.
Po druhej svetovej vojne sa situácia postupne menila. V roku 1947 už bolo v meste 58 majiteľov automobilov.
Automobil však ani vtedy nebol bežnou súčasťou každej domácnosti. O to významnejšiu úlohu zohrávali autodrožkári, ktorí umožňovali obyvateľom využiť individuálnu automobilovú dopravu aj bez vlastného vozidla.
Autobusy začali premávať koncom 20. rokov
Rozvíjala sa zároveň pravidelná autobusová doprava. Medzi prvých autobusových prepravcov patrila Anežka Křiváková, ktorá v roku 1929 získala koncesiu na periodickú prepravu osôb na trase Bánovce – Kšinná a späť.
Trasa viedla smerom cez Horné Naštice – Uhrovec – Žitnú – Radišu – Kšinnú.
Dobový prameň dokonca zachoval ceny cestovných lístkov. Z Bánoviec do Horných Naštíc stál lístok 2,50 Kč, do Uhrovca 4 Kč, do Žitnej 5 Kč, do Radiše 6 Kč a cesta až do Kšinnej vyšla na 8 Kč.
Aj tieto údaje nám dnes umožňujú predstaviť si, ako sa pred takmer storočím postupne menil spôsob cestovania obyvateľov Bánoviec a okolitých obcí.
Spomínate si na starých bánovských taxikárov?
Príbeh autodrožkárov sa rokom 1933, samozrejme, nekončí. V ďalších desaťročiach pribúdali automobily aj ľudia, ktorí zabezpečovali osobnú dopravu.
A práve tu môžu pomôcť spomienky Bánovčanov.
Pamätáte si na niektorého zo starých bánovských taxikárov? Viete, kde v meste taxikári čakávali na zákazníkov, na akých autách jazdili alebo aké prezývky mali?
Napíšte nám svoje spomienky do komentárov. Možno sa nám spoločne podarí doplniť ďalšie mená, fotografie a príbehy z histórie automobilovej dopravy v Bánovciach nad Bebravou.
