Ani krátky letný dážď nedokázal prekaziť atmosféru 36. ročníka Festivalu dychových hudieb v Ostraticiach. V nedeľu 12. júla sa miestny park opäť stal miestom stretnutí, hudby a tradície, ktorá tu prechádza z jednej generácie na druhú.
Na pódiu sa predstavili domáci aj hostia zo Slovenska a Moravy, no najväčším víťazom festivalu bolo spoločenstvo ľudí, ktorých stále dokáže spojiť láska k dychovej hudbe.
V Ostraticiach sa počas festivalového popoludnia nestretli iba muzikanti a milovníci dychovky. Stretli sa tu celé generácie – deti, rodičia, starí rodičia aj tí najstarší návštevníci, ktorí si cestu za svojou obľúbenou hudbou našli napriek veku či ťažšej chôdzi.
A práve v tom spočívala najväčšia sila podujatia. Nebolo iba prehliadkou hudobných telies. Bolo pripomenutím toho, že tradícia žije dovtedy, kým existujú ľudia ochotní venovať jej svoj čas, energiu a srdce.
Od dievčenského folklóru až po moravskú hudobnú špičku
Program otvorila Ľudová hudba Beťarky – sedem mladých dievčat, ktoré spájajú vášeň pre slovenský folklór, temperament a radosť zo spoločného muzicírovania. Ich vystúpenie ukázalo, že ľudová hudba môže zostať verná svojim koreňom a zároveň pôsobiť sviežo, živo a príťažlivo aj pre mladšie publikum.
Veľký potlesk patril Detskej dychovej hudbe Hradišťanka, ktorá sa predstavila spoločne s mažoretkami AKORD. Mladí muzikanti a tanečnice boli jedným z najkrajších dôkazov, že dychová hudba má komu odovzdať štafetu.
Domáce publikum sa, prirodzene, tešilo aj na Dychovú hudbu Ostratičanka. Kapela založená v roku 1905 si v minulom roku pripomenula už 120. výročie svojho vzniku. Počas jej dlhej histórie sa v nej vystriedalo množstvo kapelníkov, hudobníkov a spevákov, no jedno zostalo rovnaké – pevné spojenie s obcou a jej kultúrnym životom.
Hosťom festivalu bola Dychová hudba Gloria z moravského Kyjova pod vedením kapelníka Zdeňka Gurského. Profesionálni hudobníci ponúkli publiku nielen tradičnú dychovku, ale aj moderné aranžmány a presvedčivý hudobný výkon. Gloria tak potvrdila, že dychová hudba sa dokáže prirodzene vyvíjať, prekračovať hranice žánru a oslovovať publikum doma i v zahraničí.
Bez týchto ľudí by neboli dychovky ani festivaly
Festival navštívil aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. Vo svojom príhovore vyzdvihol folklór a dychovú hudbu ako tradície, ktoré charakterizujú náš národ a zaslúžia si ochranu i podporu.
„Tridsaťšesť rokov je naozaj veľké číslo. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí stáli pri začiatkoch festivalu, aj tým, ktorí ho pripravujú dnes. Bez týchto ľudí by neboli dychovky, neboli by festivaly ani zábava. Robia to z lásky k dychovej hudbe,“ zdôraznil Jaroslav Baška.
Pripomenul tiež, že Trenčiansky kraj patrí k regiónom s bohatým množstvom dychových hudieb, folklórnych súborov a skupín. Ich podporu považuje za dôležitú najmä preto, aby sa tradícia zachovala aj pre ďalšie generácie.
Festival získal podporu 1 900 eur
Predseda TSK počas podujatia odovzdal kapelníkovi Ostratičanky Mariánovi Markovi symbolický šek v hodnote 1 900 eur. Finančný príspevok bol určený na podporu organizácie 36. ročníka Festivalu dychových hudieb.
Ďalší symbolický šek vo výške 800 eur prevzal starosta obce Ostratice Stanislav Margolien. Obec ho využije na propagáciu pripravovaných Slivkových slávností, ktoré sa uskutočnia 12. septembra 2026.
Dychovka bola vždy centrom života obce
Poslankyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Iveta Randziaková patrí už približne desať rokov k pravidelným návštevníkom ostratického festivalu. Sama sa hlási k fanúšikom Ostratičanky i ďalších regionálnych dychových hudieb.
„Dychová hudba bola vždy centrom kultúrneho a spoločenského diania v obci. Nadväzoval na ňu celý kultúrny život. Želám si, aby sa túto krásnu tradíciu slovenskej dychovej hudby podarilo zachovať aj pre ďalšie generácie,“ povedala pre Bánovce región.
Viac ako storočná história Ostratičanky podľa nej zároveň pripomína množstvo kapelníkov, hudobníkov a spevákov, ktorí počas desaťročí pomáhali budovať jej meno.
Spojenie tradície a modernej hudby
Primátor mesta Partizánske Jozef Božik poukázal na to, že ostratický festival svojím významom prekračuje hranice jedného okresu. Do parku prichádzajú milovníci hudby z okresov Partizánske, Prievidza, Bánovce nad Bebravou aj Topoľčany.
Ocenil tiež vývoj samotného žánru.
„Nie je to už iba dychová hudba, akú si pamätáme z 80. či 90. rokov. Cítiť v nej vplyv modernej hudby a toto spojenie tradície s novými prvkami je úžasné,“ uviedol.
Najsilnejšie však pomenoval to, čo bolo počas festivalu cítiť medzi návštevníkmi.
„Dobrá nálada, medziľudská blízkosť, veľa úsmevov a pokoj v srdci – práve to potrebujeme v tejto rýchlej a uponáhľanej dobe,“ dodal Jozef Božik.
Za svojou muzikou prídu aj napriek vyššiemu veku
Starosta Ostratíc Stanislav Margolien pripomenul, že obec domácu dychovú hudbu podporuje finančne, materiálne aj poskytovaním priestorov na skúšky a organizáciu festivalu. Za najväčšiu hodnotu považuje to, že si podujatie udržiava priazeň rôznych generácií.
„Niekedy tu vidím starších ľudí, ktorí už prichádzajú len s námahou, no za svojou muzikou si cestu stále nájdu. Dychová hudba v Ostraticiach žije a sme radi, že táto tradícia pokračuje,“ povedal starosta.
Zároveň priznal, že prilákať k dychovej hudbe mladých ľudí nie je vždy jednoduché. Práve vystúpenie detskej Hradišťanky však prinieslo nádej, že tento hudobný príbeh bude mať svojich pokračovateľov.
Za vydareným festivalom boli týždne práce
Veľké uznanie patrí kapelníkovi DH Ostratičanka Mariánovi Markovi, ktorý spolu so svojím organizačným tímom pripravil festival do posledného detailu. Za niekoľkými hodinami hudby a dobrej nálady boli týždne príprav, množstvo práce a predovšetkým úprimná láska k dychovej hudbe.
Istotu a profesionálny rytmus dal celému popoludniu moderátor Lukáš Števík. Programom sprevádzal s prehľadom, prirodzenosťou a citom pre festivalovú atmosféru.
Poďakovanie patrí aj obci Ostratice, Trenčianskemu samosprávnemu kraju, Regionálnemu kultúrnemu centru v Prievidzi, partnerom podujatia, muzikantom, technickému a organizačnému tímu i všetkým návštevníkom.
Keď v ostratickom parku dozneli posledné tóny, zostal potlesk, úsmevy a pocit, že ľudia k sebe mali aspoň na chvíľu bližšie.
Dychová hudba totiž nie je iba melódia. Je to pamäť obce, stretnutie generácií a kus domova, za ktorým si ľudia prídu aj vtedy, keď sa obloha zatiahne a cesta už nie je taká ľahká ako kedysi.
