Jeseň zafarbila stromy do zlatista a na cintorínoch zažínajú stovky svetielok. V tichu sa mieša vôňa chryzantém so spomienkami na tých, ktorí tu kedysi stáli vedľa nás.
Prichádzame, aby sme im poďakovali – za lásku, ktorú nám dali, aj za príbehy, ktoré zostali.
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých nám každoročne pripomínajú, že život nekončí.
Svetlo sviečky je symbolom nádeje, ktorá nehasne.
👉 Prečítajte si viac o pôvode týchto sviatkov a o tom, prečo sú stále také živé:
V týchto dňoch si veriaci na celom Slovensku pripomínajú dve významné cirkevné slávnosti – Všetkých svätých (1. novembra) a Pamiatku zosnulých – Dušičky (2. novembra).
Obe spája tichá úcta, vďaka a spomienka na tých, ktorí nás predišli do večnosti.
Slávnosť Všetkých svätých
Slávnosť Všetkých svätých má korene už v 4. storočí. Prvým mestom, kde sa sviatok slávil, bol Rím – práve tam pápež Bonifác IV. v roku 609 zasvätil pohanský chrám všetkých bohov (Pantheon) Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.
Neskôr, za pápeža Gregora III., sa dátum presunul na 1. november a sviatok sa postupne rozšíril do celej Cirkvi. Veriaci si v tento deň pripomínajú nielen známych svätých, ale aj všetkých spravodlivých, ktorí možno nikdy neboli oficiálne vyhlásení za svätých.
Dušičky – Pamiatka zosnulých
Na slávnosť Všetkých svätých nadväzuje Spomienka na všetkých verných zosnulých, ktorú do tradície Cirkvi zaviedol svätý Odilo z Cluny v roku 998.
Odvtedy sa tento deň stal časom, keď veriaci navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a modlia sa za duše zosnulých. Symbol svetla v tme pripomína nádej na večný život a vieru vo vzkriesenie.
Veriaci môžu v týchto dňoch získať aj úplné odpustky pre duše v očistci – návštevou kostola alebo cintorína, modlitbou a splnením duchovných podmienok (spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Sv. Otca).
