BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Život našich predkov v minulosti ohrozovali časté živelné pohromy, najčastejšie počas jarných a letných mesiacov povodne.
Koryto rieky Bebravy a do nej sa vlievajúcich potokov a potôčikov sa najčastejšie zdvihlo počas rozpúšťania snehov a ľadov a väčších búrok.
Voda z vodných tokov zaplavovala lúky, polia i záhrady a prenikla i do domov.
Vodné toky nestačili až do 20. storočia pojať väčšie množstvo vody, pretože neboli regulované. Stávalo sa, ako sa píše v istom liste zo 17. storočia, že panskí zamestnanci – hájnik s úradníkom, aby voda nezaplavovala zemepanské pozemky, usmernili ju tak, aby zaplavila pozemky mešťanov.
Išlo o usmernenie pruského potoka Jelešnice. Povodňami často trpel chotár Bánoviec aj pri rozvodnení Bebravy od biskupského chotára.
Vodné záplavy na Bebrave sa často vyskytovali medzi bánovským a hornoozorovským chotárom a poškodzovali najmä pozemky mesta, ktoré z nich obviňovalo zemepána.
V roku 1699 sa uskutočnilo v prítomnosti očitých svedkov Juraja Ottlíka a úradníka Trenčianskej župy Štefana Šujanského komisionálne stretnutie a rozhodlo sa o vybudovaní hrádze po obidvoch brehoch Bebravy vo výške riadne zrelého viniča.
inzercia:
Ako sa môžeš zaregistrovať s možnosťou vyhrať tablet + získať originálnu pamätnú medailu?
Stačí, keď nám napíšeš na e-mail: nasebanovce@gmail.com, alebo zavoláš na t.č. 0907 833 570, že sa chceš vopred zaregistrovať:
Všetky dôležité informácie o Bánovskom dni zdravia nájdeš tu: https://bit.ly/3Tcfa6E
Osobitne pamätný bol 15.7. 1815, keď sa v popoludňajších hodinách tesne pred žatvou prihnala veľká búrka, ktorá spôsobila povodeň.
Voda vtedy brala so sebou zasiate obilie, cesty na poliach, cesty v meste, poškodila panskú štepnicu, v panskom majeri vystúpila až po dvere maštalí, pričom sa utopilo niekoľko jalovíc, a vzala aj drevo z panskej drevárne.
Poškodili sa aj domy mešťanov smerom na Dolné Naštice a zvalila mestská tehelňa.
