Činnosť bánovského richtára a mestskej rady sa spájala s právomocou odsúdiť previnilcov za krádež, ohováranie, vyhrážky, bitku, trhové priestupky, za zlé susedské spolunažívanie.
Odsúdenci si obyčajne odpykávali svoj trest postavením pod pranier. Bol to síce lacný, ale zato účinný trest, pretože previnilec na určitý čas pripútaný k pranieru sa stal predmetom verejného posmechu.
Niekedy pod pranierom vykonávali aj trest vyšľahaním a palicovaním.
V Bánovciach takýto stĺp hanby bol ešte v roku 1936 na hlavnom námestí, keď ho však po úprave priestranstva zlikvidovali.
Používali ho najmä na vykonanie trestu bitím palicou. Previnilci bývali odsúdení na zaplatenie peňažného poplatku vo výške 10-12 zlatých a dávali ho na udržanie kostola sv. Mikuláša.
Podobné súdne právo uplatňovali nad cechovými príslušníkmi jednotlivé cechy. Sem patrí v roku 1651 odsúdenie za opilstvo istého Jána Banďu, člena gombikárskeho cechu.
Kompetentní bánovskí mestskí predstavitelia vystupovali aj ako hlavní aktéri v súdnych procesoch proti bosoráctvu.
V roku 1603 sa istá Zuzana Šantlavá priznala pod vplyvom mučenia k tomu, čo od nej vyžadovali sugestívne otázky sudcov
Podľa výpovede svedkov sa obžalovaná mastila čarovnou masťou a stýkala sa s čertom, za ktorým lietala na metle na zhromaždenie bosoriek.
Tvrdili o nej, že sa vedela premeniť na rôzne zvieratá, vedela vraj krupobitím zničiť úrodu, urieknutím odňať kravám a ovciam mlieko a privolať na ľudí choroby.
Mestský súd v Bánovciach ju odsúdil na upálene zaživa. To sa potom uskutočnilo na Pažiti, lúke medzi Bánovcami a Dolnými Ozorovcami.
Zdroj: Monografia Bánovce nad Bebravou 1232 – 2002
