Horúčavy, ktoré v uplynulých dňoch potrápili Slovensko, sú veľkou záťažou pre ľudský organizmus. Jednou z najviac ohrozených skupín sú počas letného obdobia práve seniori.
Často u nich absentuje pocit smädu, prípadne podcenia silné slnko, čo vedie ku kolapsovým stavom. Téme sa venovala lekárka z oddelenia dlhodobo chorých MUDr. Miriama Šatalová.
„Najčastejším problémom, o ktorom sa stále hovorí, ale aj napriek tomu pretrváva, je nedostatok tekutín najmä v horúcom počasí. Starší ľudia môžu mať problém, že sa sami nedostanú k tekutinám, alebo aj preto, že jednoducho nemajú pocit smädu. Ak málo pijú, môže im klesať tlak, dochádza k dehydratácii a kolapsu,“ vysvetľuje MUDr. Miriam Šatalová z Oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Bánovce.
Podľa MUDr. Šatalovej by bolo vhodné, keby si najmä starší ľudia nosili so sebou fľašu s vodou, prípadne aby mali doma v každej izbe postavený pohár vody.
„To by im vizuálne pomohlo pripomenúť si, že sa majú napiť. Vhodná je čistá voda s citrónom, prípadne chladený čaj. Dôležité je piť počas celého dňa priebežne,“ opisuje odborníčka jednoduchý spôsob, ako predísť komplikáciám z nedostatku tekutín. Okrem toho neodporúča pohybovať sa vonku na slnku medzi 10:00 – 16:00 a pokiaľ seniori idú von, mali by nosiť na hlave šatku, klobúk či šiltovku.
„Nie je dobré zostávať celý deň doma, vhodný čas na prechádzky je skoro ráno, alebo neskoré popoludnie, prípadne večer, kedy slnko až tak nepáli,“ upozorňuje lekárka.
Horúčavy spôsobujú v ľudskom tele celý rad mechanizmov, ktorými sa organizmus snaží ochladiť.
„Zaťažkávacou skúškou si prechádza hlavne srdcovo-cievny systém. V snahe udržať si telesnú teplotu organizmus reaguje na horúčavy roztiahnutím periférnych ciev. Srdce potom vynakladá veľké úsilie v snahe udržať krvný tlak, čo ho extrémne zaťažuje. Dochádza k zvýšenému poteniu, čím sa organizmus ochladí, ale zároveň stráca tekutiny. Problémy sa zvýraznia hlavne pri dehydratácii, kedy dochádza k zahusteniu krvi, čo zvyšuje riziko vzniku zrazenín, ktoré môžu byť príčinou vzniku infarktu myokardu, mozgových príhod či embólií,“ hovorí M. Šatalová z mnohoročnej skúsenosti. Podľa jej slov sú kolapsy z horúčav u seniorov pomerne časté.
„Podcenia situáciu, idú do záhradky „len na chvíľu“, popri práci zabudnú na pitný režim, nemajú žiadnu pokrývku hlavy, o opaľovacom kréme nechcú ani počuť, takže problémy na seba nenechajú dlho čakať. Aj preto je dôležité so staršími ľuďmi hovoriť a opakovane im pripomínať možné nebezpečenstvá, ktoré im hrozia,“ dodáva.
