História
Uhrovec vznikol ako refugiálny hrad v priebehu 60. rokov 13. storočia. Jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi, ktorý nadobudol vokolí rozsiahle majetky a mohol túto stavbu realizovať.
Prvou písomnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295.
V nej sa konštatuje, že Matúš Čák sa rozhodol vymeniť svoje majetky v Tekove za hrad Uhrovec (castrum Ugrog) a dediny Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch, Žitná, Radiša, dedinu ležiacu pod hradom, ktorá sa volala Močiarnik (dnešné Podhradie) a Šípkov.
Aj keď Matúš Čák pôvodnému majiteľovi panstva Petrovi synovi magistra Báša priplatil sumu 50 hrivien, išlo o zjavne nerovnocennú majetkovú výmenu.
V listine Ostrihomskej kapituly z roku 1297 sa sťažuje Mikuláš, že Matúš Čák prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Tekove.
Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku. Matúš Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta.
V kráľovských rukách zostal hrad Uhrovec až do roku 1389, kedy ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojmu obľúbencovi Štiborovi zo Štiboríc a Beckova a jeho bratom. K hradu patrilo mesto Bánovce a 21 dedín v povodí potoka Radiše a na hornom toku Bebravy.
Štiborovcom patrilo panstvo až do roku 1434. Keďže išlo o najvýznamnejších a najbohatších magnátov Uhorska, nemožno vylučovať ani ich stavebné aktivity na hrade. Po smrti Štibora mladšieho hrad Uhrovec pripadol kráľovi.
Ten ho roku 1435 udelil svojej žene kráľovnej Barbore. Tá ho vlastnila do roku 1439, keď jej hrad odobral uhorský kráľ‘ Albrecht Habsburský a udelil ho svojej manželke Alžbete.
Začiatkom 40. rokov 15. storočia sa novým držiteľom hradného panstva stal vplyvný magnát z Liptova Pongrác zo Sv. Mikuláša.
Okolnosti získania hradu bližšie nepoznáme, ale existujú doklady, že Pongrác na Uhrovci sídlil. Roku 1453 legalizoval Pongrácovu držbu hradu král‘ Ladislav V. Pohrobok za preukázané verné služby a udelil mu ho do dedičnej držby.
Ako majiteľ hradu sa po Pongrácovej smrti spomína Ján Pongrác. Jánovi a jeho dcéram hrad patril aj v priebehu 80. rokov 15. storočia. S Pongrácovcami tiež možno spájať stavebné aktivity, najmä zvyšovanie obranyschopnosti hradu, pretože po smrti kráľa Albrechta vypukla v krajine feudálna anarchia.
Pongrácovci sú spájaní aj s faľšovateľskými aktivitami na hrade.
Historické vyobrazenia
Najstaršie známe vyobrazenie hradu zachytáva Lazarova mapa z roku 1528.
Technika drevorezu, ktorou je mapa vytvorená, umožnila len schematicky zobraziť hrad v smere prístupu, kde v popredí dominuje delová bašta.
Veduta z prelomu 18.-19. storočia je prvým vieryhodným vyobrazením hradu. Budovy horného hradu majú ešte strechy, ale už neboli obývané.
Podľa písomných prameňov bol hrad po požiari v roku 1848 už bez striech. V roku 1885 hrad navštívil a zdokumentoval Teodor Dörre. Jeho kresbyzaznamenávajú množstvo detailov, ktoré v priebehu ďalších rokov zanikli. Most do hradu nahradila lávka pre peších.
Kresby krbov a portálov navodzujú reprezentačnosť renesančného paláca. Pohľad do kaplnky zachytáva ešte oltárnu menzu, vstup do krypty a polygonálnu renesančnú kazateľnicu, ktorá zanikla v 50. rokoch 20. storočia.
V roku 1887 vypracoval dokumentáciu hradu a architektonických detailov priekopník pamiatkovej starostlivosti vo vtedajšom Uhorsku Jozef Könyöki.
Najstaršia fotografia hradu okolo roku 1870 pochádza od známeho trenčianskeho fotografa Maxa Sterna. Prvé pohľadnice hradu vznikli pred rokom 1900. Cenné sú pohľadnice s pohľadom na hrad z juhu, na ktorých ešte stojí južný palác dolného nádvoria.
Zdroj: Hraduhrovec.sk
