Seniorský vek má svoje špecifiká, ktoré sú aj jedným z predmetov medicínskeho odboru geriatria. Kým niektoré stavy a diagnózy sa vyskytujú rovnako v dospelej, ako aj v seniorskej populácii, iné ochorenia a symptómy sú špecifické práve pre starnúci organizmus pacienta.
Hypomobilita môže byť veľmi zjednodušene vysvetlená ako znížená pohyblivosť. U pacientov v seniorskom veku sa vyznačuje predovšetkým obmedzenou hybnosťou, svalovou slabosťou a tiež zníženou rýchlosťou a výdržou.
„Ľudia si často myslia, že hypomobilita súvisí s pribúdajúcim vekom a tým, že starší ľudia jednoducho slabnú. Táto problematika je však oveľa komplexnejšia. Pohybový výkon seniorov ovplyvňujú nielen telesné zmeny, ale aj psychické a sociálne faktory a prostredie, v ktorom žijú. Netreba zabúdať ani na to, aký bol ich životný štýl v produktívnom veku, či mali dostatok pohybu, či športovali, aké mali zamestnanie,“ podotkla riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce a primárka oddelenia dlhodobo chorých Mina Bobocká.
Práve celý komplex faktorov, ktoré sa na vzniku hypomobility podieľajú, z nej robia aj jeden z najčastejších syndrómov seniorského veku.
„Na jednej strane ide o faktory neurologické, obvyklé je napríklad čiastočné obmedzenie hybnosti po mozgovej príhode. Na druhej strane sú faktory somatické, tu môžeme spomenúť bolesti pri pohybe, ťažkosti s dýchaním, únavu spôsobenú užívaním liekov, poruchy zraku. A v neposlednom rade sú veľmi významnou a často aj rozhodujúcou limitáciou psychické faktory. Seniori strácajú motiváciu hýbať sa po strate partnera alebo blízkej osoby, často sa cítia osamelo a trpia depresiami, uvedomujú si oslabené kognitívne schopnosti a hanbia sa za to, majú strach zo straty orientácie a z pádu, pretože slabšie vidia, trpia závratmi alebo nestabilitou, jednoducho sa hýbať nechcú alebo majú z pohybu obavy. A, samozrejme, netreba zabudnúť ani na výraznú obezitu, ktorá pohyb tiež výrazne komplikuje,“ vysvetľuje skúsená primárka.
Hypomobilita výrazne vplýva na znižovanie samostatnosti seniora, ktorý sa postupne stáva odkázaný na pomoc rodiny či asistenta.
„Ak sa hypomobilita nerieši, je možné, že postupne prejde až do imobility a senior zostáva ležiaci. Často sú to však práve príbuzní, ktorí rodiča alebo starého rodiča upozornia na zníženie schopnosti hýbať sa, prípadne si všimnú, že o pohyb stráca záujem. Ak sú odhodlaní situáciu riešiť a vyhľadajú odborníka, prejavy hypomobility sa dajú zmierniť. Využiť možno rôzne druhy rehabilitácie, cvičenia, zdravotníckych pomôcok pre jednoduchší a bezpečnejší pohyb, ktoré často pomôžu aj zahnať strach z pádu, a v neposlednom rade je dôležité seniorov motivovať, nájsť niečo, čo ich teší a napĺňa, aby pochopili, že bez ohľadu na vek, kvalita života je dôležitá,“ uzatvorila MUDr. Bobocká.
