Veľkonočné zvyky zo Kšinnej
Zvyky a povery sprevádzali našich predkov počas celého Veľkého týždňa. Začínal sa Kvetnou nedeľou.
Kvetná nedeľa
Na Kvetnú nedeľu dievčence vynášali Morenu. Zhotovili ju zo slamy a obliekli pekne do kroja. S Morenou chodili po dedine a spievali:
Kvetná ňeďeľa,
kďes kľúče poďela?
Dala som, dala svätému Jánu,
abi otvoreu zeľenú bránu.
Predaj, manka, Srnuľu,
kúp mi sukňu zeľenú,
čo sa buďem vrťjevať,
do kostola choďjevať
každú božú ňeďeľu.
Vrťela bi sa, ňemám koľesa,
tancuvala bi, aľe som bosá.
Vajco, vajco ľebo dve,
na krašľice obidve.
Ňedajťe nám dlho stáť,
buďeme vám strechi trásť
a pod nohi stlať.
V každom dome dostali vajíčka na krašlice; u rodiny viac, u cudzích jedno lebo dve. Nakoniec na hornom konci Morenu zapálili, hodili ju do potoka a utekali vedľa neho až na dolný koniec. Takto sa rozlúčili so zimou a privítali jar.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok sa chodili dievčence umývať do potoka a česať pod vŕbu. Verili, že potom budú celý rok svieže a že im narastú dlhé vlasy. Chlapci nosili dievčencom mravce do komôrky, kde spávali. Aby ich vyštípali a boli zdravé. Zlomyseľní ich doniesli aj dievčaťu, ktoré ich nechcelo.
Varilo sa zelené; prívarok z mladej žihľavy, fazuľa a makové slíže. Tento zvyk mal zabezpečiť bohatú úrodu na poli. Celý obed musela gazdiná uvariť len na jednej náruči dreva, preto si naložila toľko, koľko sa jej do náruče zmestilo.
Kedysi na Zelený štvrtok bývala konfirmácia. U evanjelikov je to slávnosť potvrdenia krstnej zmluvy a vyznania osobnej zmluvy o viere u trinásť- štrnásťročných a ich prijatie medzi dospelých členov cirkvi.
Veľký piatok
Veľký piatok bol najväčším evanjelickým sviatkom a dňom najväčšieho pôstu. Varilo sa hríbové jedlo; hríby nakyslo alebo s kapustou a súkané slíže s makom, alebo orechmi. Žiadna práca sa nerobila, opatril sa len dobytok. Gazda dával v tento deň odmenu svojim paholkom.
Biela sobota
Na Bielu sobotu gazdiné bielili izby, upratovali, varili údené mäso a klobásy na pondelok. Piekli sa kysnuté koláče: orechovníky, makovníky a calta. V sobotu sa ešte mäso nejedlo. Dievčatá chystali krašlice. Vajíčka farbili v cibuľových šupkách a vyškrabkávali na ne jednoduché vzory: ornamenty, rozmajrínky, baburiatka.
Veľkonočná nedeľa
Na Veľkonočnú nedeľu sa svätilo. Prvý raz po dlhom pôste sa jedlo mäso. Varila sa slepačia polievka a bravčové v kapuste.
Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočný pondelok od skorého rána chodili chlapci v krojoch s harmonikou a spevom po dedine. Vošli do každého domu, kde boli dievky, a na dvore ich obliali vedrom vody. V Kšinnej sa nešibalo, korbáč a zvyk šibať tu nepoznali.
Ak sa dievka schovala a nenašli ju, “schytala“ to gazdiná. Dievčence, ktoré bývali pri potoku, vykúpali priamo v ňom. Kúpačov v každom dome pohostili pálenkou, údeným mäsom s chrenom a koláčmi. Večer bola v krčme muzika. Dievky priniesli v košíku krašlice a tam odmenili kúpačov. Pre toho svojho mali prichystané najkrajšie vajíčko.
Od polovice minulého storočia muziky bývali už v nedeľu a rovno z muziky mládenci išli oblievať.
Slovo na záver
V tomto príspevku som vychádzala zo spomienok mojej mamičky Zuzany Baškovej a z rozprávania Jozefa Hadviga, vedúceho folklórnej skupiny Bukovina v Kšinnej.