Miroslav Nagy, ktorého v tomto roku čakajú okrúhle oslavy 80. narodenín sa narodil (1945) v Nitre.
Jeho športové začiatky smerovali na futbalový trávnik, kde naháňal guľatú. Ako žiak hrával v Slovane Nitra aj s Milanom Lešickým – jednou z najvýraznejších osobností v slovenskom futbale.
Avšak dobrý kamarát Miloš Bednárik ho stiahol na strednej škole k hádzanej.
Hádzanárske začiatky
Krivoľaké bývajú chodníčky dráhy športovca. Aj keď Miro vo svojej rodnej Nitre začal s futbalom, rýchlo sa s ním rozkmotril. Bolestivo sa ho dotklo rodinkárstvo, aké vtedy panovalo v Slovane.
„Do hádzanárskej brány som sa dostal, pretože na škole nemal kto chytať,“ vysvetľovala brankárska hádzanárska legenda Miroslav Nagy.
„V doraste (1960) sa mi darilo a už ako 17 ročný som sa v Nitre dostal do „A“ mužstva mužov,“ spomínal počas rozhovoru na svoje prvé úspechy brankár.
V tom čase (1963) o ňom vyhlásil tréner hádzanárov Slávie Jozef Greguš, že je najlepším športovcom v klube.
V druholigovej Nitre hrával proti popredným slovenským družstvám. So svojim mužstvom sa vtedy umiestňoval na popredných priečkach tabuľky.
Prestup do ČH Bratislava
Po skúsenostiach s veľkou hádzanou v materskom oddiele prestúpil (sezóna 1964/1965) do ČH Bratislava, kde študoval na telovýchovnej vysokej škole.
„Po postupe do prvej celoštátnej ligy sa zvýšili nároky na tréningový proces. V súťaži sme hrali s najkvalitnejšími českými, moravskými a slovenskými družstvami,“ vysvetľoval hádzanársky brankár.
Nemal ani najmenšie tušenie, že ho niekto osobitne sleduje. Vydobil si aj nominačku do hádzanárskej klietky juniorských reprezentantov Slovenska. Udivoval kľudom, prehľadom, rozhodnosťou i nebojácnosťou.
Moderný brankár
„Ak si na ňom všimnete aj tu dirigentskú paličku“, nezabudol v tom čase pripomenúť tréner ČH Zdeno Jašek, „tak vám z Mira vyjde to – čomu mi vravíme typická brankárska povaha.“
Takúto ju v Mirovi videl aj mnohonásobný československý reprezentant a v roku 1958 najlepší brankár svetového šampionátu Jiří Vícha.
Meno Miroslava Nagya si vtedy zapísal do zápisníka červenou ceruzkou – a bol nominovaný do širšieho kádra „A“ družstva ČSSR.
V Červenej Hviezde sa vypracoval na brankára chytajúceho tým najmodernejším štýlom. Ochranca svätyne robil s rozpaženými rukami strieľajúcim protivníkom veľké problémy.
Nagy do Košíc
Mirovou prvoradou úlohou bolo dokončiť štúdium. To bola jeho otvorená karta. Kdesi v skryte vnútra sa mu splnila druhá – usilovnosťou sa prebojoval k dresu československej reprezentácie.
V auguste 1968 prestúpil talentovaný brankár do VSŽ Košice (II.liga). Mužstvo vtedy viedol bývalý reprezentant Anton Frolo.
Po štyroch sezónach sa im podarilo v ročníku 1971/1972 postúpiť do I. ligy. Ambiciózny brankár si tam zahral proti suverénnej Dukle Praha, ambicióznemu Tatranu Prešov, Plzni, Slávii Praha, Karvinej.
„Na derby zápasy chodilo v tom čase veľa fanúšikov. V športových halách a na vonkajších ihriskách bývala búrlivá atmosféra,“ pripomenul brankár.
Juniorské MS
Za dlhodobo výborné športové výsledky dostal pozvánku aj na juniorské Majstrovstvá sveta (1965), na ktorých sa bohužiaľ nezúčastnil – zlomil si nohu.
Jedným zo šestnástich členov československého reprezentačného celku, ktorý získal na IV. akademických Majstrovstvách sveta (1971) striebornú medailu, bol aj Miroslav Nagy.
Hral proti ZSSR, Juhoslávii, Poľsku, Rumunsku. O dva roky na to skončili na MS vo Švédsku na 5. mieste.
Počas svojej bohatej športovej kariéry precestoval takmer celú Európu. Hral aj v Tunisku a v Alžírsku.
Koniec športovania
Po jedenástich rokoch aktívnej hráčskej sezóny v Kočiciach dostal ponuku (august 1979) trénovať v našom meste hádzanárky Slávie Zornica, ktoré viedol 2 roky.
Po skončení trénerskej činnosti sa vrátil na rozhodcovskú dráhu (1982-1992). Za ten čas odpískal 937 ligových zápasov.
Svoju hádzanársku činnosť ukončil ako delegát (240 zápasov). Profesne začal kariéru v Bánovciach na pozícii učiteľa, neskôr riaditeľa SOU odevného pri š.p. Zornica.
Po ukončení pracovného pomeru na mestskej radnici, kde vykonával rôzne verejné funkcie odišiel do zaslúženého dôchodku.
