Inovecká chata: Sto rokov pod vrcholom, ktorý nezlomila ani vojna

Pôvodná Inovecká chata z roku 1931. Postavili ju trenčianski turisti z Klubu československých turistov. Na fotografii je zachytená ešte pred vypálením počas druhej svetovej vojny.
Pôvodná Inovecká chata z roku 1931. Postavili ju trenčianski turisti z Klubu československých turistov. Na fotografii je zachytená ešte pred vypálením počas druhej svetovej vojny. Foto: Archív Inovecká chata

Pod majestátnym vrcholom Inovca stojí chata, ktorá by mohla rozprávať. Pamätá si stovky víkendov turistov, škripot lyží, smiech aj ticho hôr. Inovecká chata – pre mnohých jednoducho chata pod Inovcom – má za sebou viac ako sto rokov histórie plnej zvratov.

Prvé útočisko turistov (1921 – 1931)

V časoch, keď sa do hôr chodilo s pláteným batohom a turistická mapa bola vzácnosť, postavili nadšenci z Klubu československých turistov v Trenčíne prvú malú chatu.


Bolo to v roku 1921 – jednoduchá drevená stavba s pár posteľami, no s veľkým významom. Po desiatich rokoch už bola malá, a tak ju v roku 1931 nahradila väčšia budova, ktorú inicioval Rudolf Úlehla, známy trenčiansky turista.

Plamene vojny (1944)

Na začiatku 40. rokov chata žila – svietilo sa elektrinou, v jedálni sa stretávali desiatky návštevníkov.

Inovecká chata v 40. rokoch 20. storočia. Tento drevený objekt slúžil turistom až do roku 1944, keď ho počas ústupu nemeckých jednotiek zničil požiar. Foto: Archív Inovecká chata


No v roku 1944 sa na Inovci ozývali iné zvuky – výstrely. Nemecké jednotky chatu obsadili a pri ústupe ju vypálili. Z obľúbeného turistického miesta zostali len spálené trámy a spomienky.

Nový život po vojne (1947 – 1949)

Turisti sa však nevzdali. Už v roku 1947 sa začalo s výstavbou novej chaty.
Zbierali sa peniaze, nosil sa materiál a po dvoch rokoch stála na starom mieste nová, murovaná chata.
17. – 18. septembra 1949 ju slávnostne otvorili. Mala reštauráciu, izby aj terasu – a opäť sa stala srdcom Považského Inovca.

Nová Inovecká chata po obnove, približne rok 1953. Turisti ju znovu otvorili po vojne v roku 1949 a stala sa obľúbeným cieľom výletov aj lyžiarov. Zdroj: Archív Inovecká chata
Zlaté roky turistiky (50. – 80. roky)

Nasledujúce desaťročia patrili turistom a lyžiarom. Každý víkend tu horeli kamienka, hrala gitara a varila sa čajová klasika – rumový čaj.
Chata patrila rôznym podnikom a klubom, no stále si zachovala svoju dušu.

Stretávali sa tu generácie, ktoré Inovec považovali za svoj druhý domov.

Ťažšie časy a nový majiteľ (po roku 1989)

Po revolúcii prišla privatizácia – a s ňou aj neistota. Chata sa dostala do súkromných rúk a chvíľu to vyzeralo, že z nej zostane len spomienka.


Zlom nastal, keď ju v roku 2010 kúpil Ivan Bulík z Trenčianskeho Jastrabia. Rozhodol sa, že Inoveckej chate vráti pôvodný lesk.

Znovuzrodenie v modernom šate

Nasledovali roky rekonštrukcie – nové izby, kuchyňa, terasa aj malé samostatné chatky, tzv. alpinky.

Inovecká chata po prístavbe v roku 1971. K pôvodnej povojnovej budove pribudli murované časti a väčšie zázemie pre návštevníkov. Zdroj: Archív Inovecká chata


Dnes chata ponúka 67 lôžok, moderné zázemie a nádherný výhľad. Z miesta, ktoré kedysi ležalo v ruinách, sa opäť stalo jedno z najobľúbenejších turistických cieľov v okolí Trenčína.

Miesto, ktoré má dušu

Inovecká chata nie je len budova. Je to kus histórie, kam sa ľudia radi vracajú.
Kto tu raz sedel na terase s horúcim čajom v ruke a pozeral na západ slnka nad Považím, ten vie – Inovec má čaro, ktoré sa nedá opísať. Dá sa len zažiť.

Súčasná Inovecká chata po rozsiahlej rekonštrukcii. Dnešná podoba vznikla v rokoch 2009 – 2011 a chata znovu patrí medzi najobľúbenejšie turistické ciele v Považskom Inovci. Zdroj: archív Inovecká chata

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu