Vráťme sa do rokov 1953 – 1956, keď Milan Šišmiš nastúpil na Jedenásťročnú strednú školu v Bánovciach nad Bebravou. V spomienkach opisuje začiatky školy, učiteľské osobnosti aj atmosféru mesta, ktoré formovali jeho ďalší život historika a múzejníka.
Milan Šišmiš pochádzal z Horných Naštíc. Po Strednej škole v Uhrovci pokračoval v štúdiu na novozriadenej jedenásťročnej škole v Bánovciach nad Bebravou, kde patril medzi prvých absolventov. Škola sídlila v budove dnešnej ZŠ na Duklianskej ulici, v prostredí niekdajšieho kaštieľa s parkom, nad zaniknutým kanálom potoka Radiša.
Učiteľské osobnosti, ktoré formujú
Spomína na riaditeľku Alžbetu Horňákovú, výbornú slovenčinárku a pevný pilier školy, i na profesora Jozefa Oravca – literárne rozhľadeného pedagóga so študijnou skúsenosťou na parížskej Sorbonne.
Troma ročníkmi ho sprevádzala triedna Antónia Mištinová, „odborníčka i druhá láskavá matka“. Cenné boli aj hodiny Samuela Horňáka (ruština, nemčina), vďaka ktorým Šišmiš už na vysokej zvládol skúšku z nemčiny pred termínom. Dôležitý impulz k histórii mu dal Emil Kasala, rodák z Dolných Naštíc, ktorý učil „so zápalom a láskou“ a viedol aj logiku.
Predmety aj pravidlá, ktoré by prekvapili
V úplných začiatkoch školy sa vyučovala geológia, astronómia a logika – predmety, ktoré dnes na strednej škole nevidia študenti často. Zaujímavosťou bolo aj pravidlo, že prepad z jedného-dvoch predmetov automaticky znižoval správanie; opakovanie ročníka bolo možné iba na inej škole v inom meste. Táto zásada však po prvom roku zanikla rozhodnutím „zhora“.
Stužková bez okázalosti, ale s radosťou
Stužkový večer prvých dvoch ročníkov v novembri 1955 sa konal skromne v školskej telocvični. „Nebola honosná, ale radostná,“ píše Šišmiš – realita 50. rokov neprajná peňaženkám rodičov atmosféru nezobrala. Bulletin2004
Mesto, kultúra a priateľstvá
Bánovce boli malé okresné mesto, no školu to nebrzdilo. V dome osvety sa konali večery poézie (Milan Ferko, Ľubomír Feldek, P. G. Hlbina), pôsobil ochotnícky súbor Andreja Bagara a vychádzali aj okresné noviny. Spolužiaci zostali v kontakte – od stretnutí každých päť rokov po turistické výjazdy Bánovčanov. „Máme sa rovnako radi ako pred päťdesiatimi rokmi,“ uzatvára svoje svedectvo.
Malá časová os (1953 – 1956)
- 1953 – nástup na JSŠ v Bánovciach, škola v budove dnešnej ZŠ na Duklianskej.
- 1955 – spoločný stužkový večer dvoch prvých ročníkov v telocvični.
- 1956 – maturita; pokračovanie na FF UK v Bratislave (história, archívnictvo) už je ďalšia kapitola jeho životného príbehu.
Záver
Šišmišove spomienky sú viac než len nostalgický návrat. Je v nich obraz školy, ktorá „nezaostávala za okolitými mestami“, aj mozaika učiteľov, čo vedeli byť nároční a láskaví zároveň. Práve z tejto skúsenosti vyrástla jeho vytrvalosť pri záchrane zbierok, písaní štúdií i budovaní kultúrnej pamäti regiónu.
