Keď sa v roku 1961 mladý Jaroslav Matejka vrátil z vojenskej služby v Nitre, priniesol so sebou odhodlanie oživiť v rodnom meste silové športy.
Najskôr uvažoval o boxe, no keď nenašiel podporu, rozhodol sa pre zápasenie – šport, ktorý mu učaroval už počas pôsobenia v armáde. Tento krok sa ukázal ako historický.
Pod záštitou závodu Zornica založil Matejka zápasnícky oddiel, ktorý sa stal súčasťou TJ Slávia Bánovce nad Bebravou. Bol nielen predsedom a vedúcim družstva, ale aj srdcom celého hnutia.
Ako bývalý zápasník vedel, čo tréning vyžaduje, a preto od svojich zverencov vyžadoval železnú disciplínu. Tvrdé tréningy odradili slabších, no tí, čo vytrvali, položili pevné základy klubu. Už v decembri 1961 písali okresné noviny o „novom športe v meste“.
Medzi prvých Matejkových zverencov patrili bratia Baďurovci, Vlasto Pullman, Juraj Janík či Peter Stránsky. Oddiel postupne rástol a už v máji 1963 na domácej pôde získali bánovskí zápasníci päť krajských titulov.
O rok neskôr sa Peter Stránsky stal prvým majstrom Slovenska z Bánoviec.
Matejka nezostal len pri organizovaní. Keď sa oddiel presunul pod TJ Iskra Zornica, vybudoval pridruženú výrobu, ktorá klubu zabezpečovala financie – nielen pre zápasenie, ale aj pre ďalšie športy v meste.
Po odchode do zahraničia a následnom návrate pôsobil v Lokomotíve Bratislava, kde vychoval viacerých reprezentantov.
Aj s odstupom času rád spomínal, že jeho cieľom bolo urobiť zo zápasenia školu života: „Niektorí chlapci mali problémy so zákonom, no vďaka disciplíne a drine sa z nich stali féroví ľudia.“
Jaroslav Matejka, rodený Bánovčan, dokázal, že odhodlanie jedného človeka môže zmeniť športovú mapu celého regiónu.
Vďaka nemu sa zápasenie v Bánovciach udomácnilo natrvalo a jeho odkaz žije dodnes – v tituloch, medailách a najmä v generáciách športovcov, ktorí nadväzujú na jeho prácu.
