K tradičným činnostiam predchádzajúcim Veľkonočnému pondelku patrila príprava kraslíc pre polievačov, ktorá bola doménou dievčat a žien.
V minulosti pre tento región aj na Malej Hradnej bola typická technika vypisovania voskom. Veľkonočné vajíčko bolo slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom.
Podľa cirkevnej symboliky spodobňovalo nanebovzatie Ježiša Krista. Tiež je chápané ako symbol kontinuity života, plodnosti a jarného oživenia prírody.
Na škrupinu vajíčka sa voskom vypísali rôzne vzory a postupne ich namáčali do viacerých farieb.
„Už v šiestich rokoch ma babička učila maľovať vajíčka,“ povedala na úvod rozhovoru Janka Vavrová.
„Vtedy sa vosk nanášal kovovým koncom na šnúrkach topánok, ktorý sa navliekol na narezanú paličku a priviazal sa bavlneným špagátikom. Na vypisovanie vzorov sa používal nahriaty včelí vosk. Potom sa vajíčka namáčali do farby pripravenej z omočeného krepového papiera v teplej vode s octom. Namaľované vzory od vosku sa poutierali servítkom a na miestach po vosku zostali biele vzory,“ pokračovala v spomienkach na svoje začiatky Janka Vavrová.
V súčasnosti je voskovanie zriedkavejšia technika ako farbenie. Roztopený včelí vosk sa zafarbí rôznymi farbivami, či rozpustenými voskovými pastelkami.
Vosk sa najčastejšie nanáša na vyfúknuté vajíčko špendlíkom,“ dodala na záver usmievavá maliarka.