Na Rinku (pôvodný názov dnešného Námestia Ľudovíta Štúra) stal Mestský dom, ktorý sa prvýkrát spomína v Mestskej knihe v zázname za rok 1575.
V ňom sa stretávala mestská rada na svojich zasadaniach a boli v ňom spisované zmluvy medzi obyvateľmi mesta a následne zapisované do mestskej knihy.
Názov námestia – Rinok – máme prvýkrát doložený v roku 1579.
Podstatne neskôr Rinok premenovali na námestie Alžbety (na počesť kráľovnej Alžbety Bavorskej – Sisi, zavraždenej anarchistom Luchenim v Ženeve v r. 1898).
Začiatkom 20. storočia bolo námestie ľudovo označené aj Fő-ter (Hlavné námestie), v dvadsiatych rokoch 20. storočia Štefánikovo námestie, od r. 1936 Námestie Ľudovíta Štúra.
Budova súčasného Mestského domu bola dostavaná v r. 1861 a patrí k najstarším jestvujúcim a zachovaným budovám v meste.
Stavbu budovy objednala obec, Náklady vo výške 14 500 zlatiek prefinancovala z mestskej pokladnice a 10 000 zlatiek si požičala od Trenčianskej župy.
Kuriozitou sa dnes môže zdať, že priamo v Mestskom dome viac rokov fungovali hostinec aj kaviareň.
Počas Slovenského národného povstania 2. septembra 1944 bol v objekte Mestského domu zvolený okresný revolučný národný výbor.
V roku 1962 boli nainštalované dve pamätné tabule na hlavnú fasádu budovy, venovanie padlým obetiam, ako aj založeniu Revolučného národného výboru.
