Myšlienka na postavenie Štúrovho pomníka vznikla v Bánovciach už v roku 1925. Na jeho výstavbu prispel aj prezident T. G. Masaryk a ďalší významní Slováci.
Pomník Ľudovíta Štúra je od roku 1963 zapísaný ako národná kultúrna pamiatka. Pre Bánovčanov predstavuje viac než len umelecké dielo – je symbolom hrdosti, národného povedomia a vďaky rodákovi z blízkeho Uhrovca.
Myšlienka postaviť Štúrovi dôstojný pamätník vznikla už v roku 1925 z iniciatívy miestneho odboru Matice slovenskej a bánovskej mládeže. Vtedy sa síce projekt nepodarilo uskutočniť, no o desať rokov neskôr sa sen začal meniť na skutočnosť.
Organizátori zbierky – medzi nimi aj mladí akademici z bánovského okolia – písali, že „máme srdcia, ale naše vačky sú prázdne“. Ich cieľom však nebolo len postaviť pomník, ale vytvoriť symbol slovenského idealizmu a duchovnej jednoty.
Zbierku riadil tzv. „pomníkový výbor“ na čele s Dr. Jozefom Tisom. Dušou celého podujatia bol novinár V. H. Kurtha, ktorý nadchýnal ľudí po celom Slovensku.
Do zbierky sa zapojili obce, školy, živnostníci, aj bežní občania. Významné príspevky poslali aj prezident T. G. Masaryk, premiér Milan Hodža či spisovatelia Janko Jesenský a Martin Rázus.
V roku 1936, pri príležitosti 100. výročia Štúrovho vystúpenia na Devíne, bol v Bánovciach nad Bebravou slávnostne odhalený prvý Štúrov pomník na Slovensku.
Slávnosti sa zúčastnili tisíce ľudí, medzi nimi aj Andrej Hlinka či predstavitelia Matice slovenskej.
Autorom monumentálneho súsošia je akademický sochár Jozef Pospíšil (1897 – 1976). Hlavná postava Štúra meria tri a pol metra a na jej výrobu sa spotrebovalo množstvo hliny, železa a bronzu.
Pri príležitosti 200. výročia Štúrovho narodenia v roku 2015 prešiel celý pomník kompletnou rekonštrukciou v hodnote takmer 30-tisíc eur. Vďaka nej dnes opäť dôstojne pripomína osobnosť, ktorá sa stala synonymom slovenského jazyka a národnej hrdosti.
