Začiatkom 20. storočia bola v Bánovciach zlá bytová situácia. V roku 1925 bývali v jednej miestnosti aj dve až tri rodiny. Miestnosti boli vlhké, zdravotne nevyhovujúce a vôbec sa nehodili na bývanie.
Obecné zastupiteľstvo v Bánovciach sa touto situáciou vážne zaoberalo. V roku 1925 vytvorilo nový stavebný obvod za potokom Radiša, v časti Kanada, kde sa dnes nachádza aj športový areál. Stavebné pozemky sa predávali po 7-17 Kčs za štvorcový meter.
V roku 1927 vznikol v Bánovciach Spolok na stavbu lacných rodinných domkov. Jeho cieľom bol zabezpečiť lacnejšiu výstavbu rodinných domkov pre svojich členov a poskytnúť im stavebné pôžičky až do výšky 60-70% rozpočtovaných stavebných nákladov na 5,5% úrok.
V roku 1939 bol zriadený ďalší stavebný obvod pod Dráhami (Rumunská ulica) – viď. obrázok. kde výstavbu rodinných dvojdomov zabezpečilo mesto.
V roku 1941 odovzdalo stavebné družstvo do užívania prvých 10 dvojdomkov s 12-timi dvojizbovými a ôsmimi jednoizbovými bytmi. Náklady na výstavbu ulice domkov predstavovali sumu 1 458 000 Kčs.
S výstavbou veľkých obytných blokov sa začalo v roku 1951 v priestore terajšieho sídliska Sever a do roku 1962 sa tu postavilo 204 bytových jednotiek.
V rokoch 1971 – 1975 sa do nových jeden až štvorizbových bytov vo viacposchodových obytných blokoch nasťahovalo 535 rodín, z ktorých jeden alebo dvaja pracovali v závode Tatra.
Domová správa v Bánovcich nad Bebravou spravovala v roku 1970 celkom 347 bytových jednotiek prvej, 316 druhej a 14 tretej kategórie.
Pre bytovú výstavbu sídliska Stred boli asanované rodinné domky v uliciach Na rade, Ulička a Vystrkov.
161 bytových jednotiek, ktoré boli v týchto domkoch, nahradilo 1000 bytových jednotiek prvej kategórie. S malou asanáciou rodinných domkov sa postavilo aj sídlisko Prednádražie v ktorom sa okrem štátnych bytov stavali aj družstevné obytné bloky.
V rokoch 1971 – 1975 bolo postavených 1 208 bytových jednotiek.
Pre nedostatok stavebných priestorov v meste bol vypracovaný zastavovací plán za potokom Dubnička smerom na Horné Ozorovce.
Projekt „Dubnička“ predpokladal výstavbu piatich sídlisk budovaných v piatich etapách s celkovým počtom 3 563 bytových jednotiek pre 12 376 obyvateľov.
