Omastiná, malá podhorská obec pod vrchom Rokoš, ukrýva vo svojej histórii školu, na ktorú si dnes spomenie už len málokto. Práve tu sa vzdelávali celé generácie detí z Omastinej a Uhrovského Podhradia. Príbeh tejto školy je plný obetavosti učiteľov, skromných podmienok, ale aj hrdosti na zachovanie slovenského ducha.
Prvé zmienky v 19. storočí
Prvé záznamy o škole v Omastinej pochádzajú už z roku 1838, keď miestny učiteľ P. Drahovský vzdelával 24 žiakov. O niekoľko rokov neskôr učil deti Ján Holička – remeselník, ktorý si privyrábal aj vyučovaním. Vtedajšia škola sídlila v budove bývalej krčmy, ktorá zároveň slúžila ako byt pre učiteľa.
Podľa dokumentov patrila škola pod evanjelickú cirkev. V roku 1879/80 sa spomína, že ju navštevovalo už 31 žiakov.
Učiteľ bez diplomu a jeho vdova
Koncom 19. storočia sa obec rozhodla postaviť vlastnú školu. V roku 1895 sa žiaci presunuli do novej budovy, no obec čelila problému – nemala peniaze na kvalifikovaného učiteľa. Dočasne tu pôsobil Eugen Šargavý, ktorý však v roku 1901 zomrel na tuberkulózu.
Náročnú úlohu po ňom prevzala jeho manželka Anna Šargavá. Bez pedagogického diplomu, len s vedomosťami, ktoré získala od manžela, učila deti celých 27 rokov. A hoci žila v biednych podmienkach bez štátnej podpory, dokázala dosiahnuť, že deti odchádzali zo školy so základmi čítania, písania, počítania aj náboženstva.
Zmeny po vzniku Československa
Významný zlom nastal po vzniku Československej republiky. V roku 1928 sa podarilo školu prestavať a štát konečne poskytol finančnú podporu. Učiteľský zbor sa omladil a s ním prišla aj nová kultúrna vlna – vznikla obecná knižnica a rozvíjalo sa ochotnícke divadlo.
V tridsiatych rokoch bola škola zoštátnená a navštevovalo ju viac ako 70 detí. Medzi učiteľmi sa objavilo aj známe meno – Ivan Žarnovický, ktorý neskôr odovzdal do Matice Slovenskej vzácne písomnosti po Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi.
Učiteľka, z ktorej sa stala spisovateľka
Počas 2. svetovej vojny učila v Omastinej aj Mária Masaryková, neskôr známa ako spisovateľka Mária Ďuríčková. Jej manžela Vojtecha Masaryka počas SNP zavraždili nemeckí vojaci. Mária sa po vojne odsťahovala do Bratislavy, kde sa naplno venovala literatúre pre deti a mládež.
Posledné roky a zánik školy
Po vojne zostal v obci už len prvý stupeň. V 60. rokoch postavili novú školskú budovu, no tá slúžila len deväť rokov – počet detí prudko klesol. Posledný učiteľ František Burza pôsobil v Omastinej 20 rokov, až napokon v roku 1973 školu definitívne zatvorili.
Z obce, ktorá mala kedysi vyše 400 obyvateľov, zostala koncom 20. storočia len hŕstka – asi 50 ľudí. Dnes má Omastiná už len tri desiatky obyvateľov. Stará budova školy bola v roku 2010 zbúraná, na jej mieste stojí dom so sociálnymi bytmi. Nová škola sa využívala ako pioniersky tábor, dnes v nej sídli obecný úrad.
Spomienka na Annu Šargavú
Pri spomienke na zabudnutú školu nemožno vynechať Annu Šargavú, ktorá v ťažkých časoch učila deti takmer tri desaťročia. Zomrela v roku 1938 v Uhrovci, kde je aj pochovaná.
✍️ Autor pôvodného príspevku: Ing. Pavol Škuta, Trenčín
(Ďakujeme mu za uchovanie a spracovanie histórie školy, ktorá by inak upadla do zabudnutia.)
