V roku 1815 bola v strede obce na križovatke do Podlužian postavená murovaná pieskovcová baroková zvonica, vysoká asi 10 metrov, s pôdorysom asi 4×4 m. Postavil ju murársky majster Imrich Galko z Dežeríc.
Boli v nej umiestnené zvony visiace pôvodne vo veži otllíkovského kaštieľa.
Jeden z nich, odliaty kremnickým zvonolejárom Michalom Palischom v roku 1756, je chránenou kultúrnou pamiatkou.
Objednala ho zrejme Judita Otllíková.
Nápis na čepci zvona znie: FUSA PER MICHAEL PALISCH CREMNIZII. Na plášti nápis pokračuje: SUM. HONORI. S.S. TRINITAM S. DEDICATA 1723/COMPARATA AN 1756 D.16. MAY FATALI IGNE LIGNE/ FACTA ANNO EODEM REPARATA / SUMTIBUS PERILUSTRUM D./ ANNOREAE OTLLIK E.T. DNAE IUDITA UJFALUSSII.
Zvonica bola v roku 1970 z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky zbúraná a zvony boli prenesené do novej zvonice evanjelického kostola.
Svoju modlitebňu mali v Horných Ozorovciach i židia. Stála vraj v blízkosti hlavnej cesty. Po roku 1960 bola vtedy už značne spustnutá budova asanovaná.
Z pomerne rozsiahleho židovského cintorína v Horných Ozorovciach za potokom Svinica sa zachovalo už iba 7 stojacich náhrobkov z pieskovca a žuly. Nápisy na nich sú hebrejské a nemecké, často sú zdobené reliéfmi a rytinami.
Evanjelická fara bola v obci postavená v roku 1725 v lokalite zvanej Rybník, ale v roku 1815 bola zničená povodňou. V. roku 1819 bola postavená iná fara na vyššie položenom mieste.
Juraj Otllík dostal za svoje zásluhy v bojoch proti Turkom od cisára Karola III. Povolenie postaviť si evanjelickú kaplnku v Horných Ozorovciach pre potreby svojej rodiny a čeľade. Musela stáť ďalej od cesty a nesmela mať vežu. Dokončiť ju museli do jedného roka.
Po viacerých prieťahoch bola kaplnka i s rodinnou kryptou o rok skutočne dokončená a v roku 1725 vysvätená. V krypte boli pochovávaní členovia ottlíkovského rodu do roku 1777.
