Pred 87 rokmi, 30. októbra 1938, prijali v Ríme kňazskú vysviacku dvaja rodáci z Bánoviec nad Bebravou – bratia Vojtech a Štefan Bošanskí. Ich kňazská cesta sa začala už v roku 1925, keď nastúpili do Misijného domu v Močenku. Po štúdiách vo Viedni a Ríme sa vrátili domov, kde 23. júla 1939 slávili primície vo farskom kostole v Bánovciach.
Kňazská služba na Slovensku
Štefan Bošanský pôsobil po vysviacke v Spišskom Štiavniku, kde sa staral o chovancov v misijnom dome. Vojtech Bošanský začínal v Nitre, kde učil latinčinu, chémiu či zemepis, neskôr aj náboženstvo na štátnom gymnáziu.
Postupne sa stal rektorom Misijného domu a v roku 1948 bol zvolený za provinciála Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku.
Tvrdé zásahy režimu
Po roku 1948 nastali pre rehole ťažké časy. V apríli 1950 počas tzv. „Barbarskej noci“ boli misijné domy násilne zlikvidované a rehoľníci internovaní. Vojtecha Bošanského odviezli najskôr do Podolínca, neskôr do Báča a Králikov, kde vykonával ťažkú prácu v lesoch.
Po prepustení sa krátko zamestnal v Bánovciach, no už vo februári 1961 ho opäť zatkli. V procese „Vojtech Bošanský a spol.“ ho spolu s ďalšími verbistami odsúdili na 14 rokov väzenia – najvyšší trest spomedzi všetkých obžalovaných. Verbisti dohromady dostali 96 rokov väzenia, ktoré si odpykávali najmä vo Valdiciach. Rehabilitácie sa dočkali až v roku 1991.
Posledné roky a odkaz
Po návrate z väzenia žil Vojtech Bošanský v ústraní. Neskôr pôsobil ako duchovný správca v Beckove a na dôchodku žil v Misijnom dome v Nitre. Zomrel 22. apríla 2001 vo veku 88 rokov a je pochovaný na cintoríne sv. Cyrila a Metoda v Nitre.
Osudy bratov Bošanských pripomínajú nielen silnú tradíciu kňazských povolaní v Bánovciach, ale aj to, ako kruto zasiahli totalitné režimy do života duchovných.
