Príbeh starého mlyna Morávkovcov
Hrežďovce, dnes mestská časť Bánoviec nad Bebravou, majú za sebou stáročia bohatých dejín. Od prvých zmienok v 13. storočí, cez zemianske erby až po starý mlyn Morávkovcov – ich príbeh rozpráva o osade, ktorá sa stala dôležitou súčasťou regiónu.
Zemianska minulosť
Prvá zmienka o Hrežďovciach, resp. o ich zemianskych majiteľoch z Chlievan, pochádza z roku 1276. Samotný názov Hrežďovce sa v listinách objavuje v roku 1379 ako Hresdowicz.
Osada ležala pri ústí potoka Inovec do Bebravy a podobne ako okolité Chlievany bola spojená so starými zemianskymi rodmi. Dokladom ich prítomnosti je aj erb, ktorý si dodnes zachoval heraldické motívy vojenskej sily.
Významné míľniky
- 1276 – prvá zmienka o zemanoch z Chlievan, ktorí vlastnili aj tunajšie územie.
- 1379 – prvý známy zápis názvu Hrežďovce.
- 1877 – osada bola pripojená k Malým Chlievanom. V tom čase mala 139 obyvateľov a 16 domov.
- 1971 – spolu s Malými Chlievanmi sa Hrežďovce stali súčasťou mesta Bánovce nad Bebravou.
Srdcom bol mlyn
Hospodársky život Hrežďoviec sa v 19. storočí opieral o roľníctvo, chov dobytka a drobné remeslá. Osada mala mlyn, kováča, kolára, obuvníka i krčmára. Najvýznamnejšou stavbou bol však vodný mlyn Morávkovcov.
V 30. rokoch 20. storočia patril Juliusovi Morávkovi. Dobová fotografia zachytáva jeho podobu v čase, keď ešte slúžil miestnym roľníkom. Dnes sa z neho zachovali už len chátrajúce múry, no ruiny stále pripomínajú, že kedysi išlo o živé centrum práce a obživy.
(foto historického mlyna z 30. rokov + dnešné ruiny)
Dedičstvo, ktoré nezmizlo
Aj keď sa Hrežďovce postupne zlúčili s Bánovcami, ich minulosť zostáva čitateľná – v starých listinách, v erbe a najmä v pamäti ľudí. Z mlyna, ktorý kedysi mlel obilie pre celú osadu, sa stala tichá kulisa dejín.
