BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Vďaka výhodnej zemepisnej polohe sa stali Bánovce v stredoveku trhovým a obchodným centrom svojho regiónu. Z Bánoviec viedla do Uhrovca cesta, ktorá išla na Uhrovský hrad a cez masív Strážovských vrchov smerom na Látkovce a vyúsťovala pri Vesteniciach do hornej Nitry.
Od konca 15. storočia začínali trhové a obchodné styky Bánoviec presahovať v širšej miere hranice svojej oblasti. Účasť na obchode väčších rozmerov mimo svojho regiónu im zabezpečovala už listina z roku 1376.
Je však dokázané, že o praktické realizovanie privilégia museli neraz zápasiť s inými mestami. Dôležitú úlohu v rozvoji trhových a obchodných stykov mali výročné jarmoky. Jarmoky sa konali na rinku – námestí za prítomnosti kupujúcich a predávajúcich miestnych trhovcov a obchodníkov z viacerých miest.
Privilégiá uvádzajú jarmoky v nedeľu:
• Trojkráľový
• Fašiangový
• na Juraja
• Trojičný
• na Jána Krstiteľa
• na Nanebovzatie Panny Márie
• na Michala
• na Šimona a Júdu
• na Luciu
Na udeľovaní jarmočných privilégií malo záujem aj Bánovské panstvo s úmyslom získať čo najviac možností pre nové zdroje peňažných príjmov.
Pri sledovaní obchodnej činnosti v Bánovciach sa rozlišovala obchodná činnosť Bánovského panstva a poddanského mesta.
Šlachta sa zaujímala o obchodné samostatné transakcie vo väčšom rozsahu až vtedy, keď sa na majeroch začala rozvíjať tovarová výroba, čo sa stalo v našich pomeroch v 16. storočí.
Panstvo sa zvyčajne koncentrovalo na predaj poľnohospodárských výrobkov a kupovalo prevažne remeselnícke výrobky a výrobky, ktoré sa na majeroch vyrábali zriedkavejšie. Mesto zasa predávalo remeselnícke výrobky a kupovalo mnohé poľnohospodárske výrobky a suroviny.
Do Bánoviec dopravovali svoj tovar okrem obyvateľov okolitých dedín predovšetkým obchodníci zo susedných miest. Na bánovských trhoch sa príležitostne zjavovali Ilavča-
nia. Bánovce a Bánovské panstvo udržiavali obchodné spojenie i so vzdialenejšími mestami a dedinami západného Slovenska.
V roku 1559 sa bánovskí obchodníci zdržiavali v Hlohovci a v roku 1636 bolo možné stretnúť Hlohovčanov na bánovskom jarmoku.
V minulosti predávali bánovskí remeselníci svoje výrobky na trhoch v Piešťanoch a v Novom Meste nad Váhom.
O obchodnej činnosti Bánoviec so stredoslovenskými mestami sa zachovali informácie z polovice 16. storočia. Stredné Slovensko priťahovalo kupcov z okolia Bánoviec svojou značnou hospodárskou prosperitou.
K dispozícii sú informácie o tom, že v 18. storočí sa usídlil v Kremnici istý obchodník z Dežeríc, z blízkej zemianskej dediny.
Už od druhej polovice 16. storočia rozvíjali Bánovce čulé obchodné styky s pohraničnými moravskými mestami a dedinami. Bánovčania zvyčajne smerovali do Uherského Brodu na tamojšie jarmoky, potom do Uherského Hradišťa a Valašských Klobouk.
Bolo samozrejmé, že Bánovce sa postupom času stali prirodzeným centrom trhu a obchodu vo svojom kraji, pretože ležali na diaľkovej ceste a komunikačne priamo spájali všetky dediny vo svojom prostredí.
