Zrod tradície
Vojnové roky ešte neutíchli, no Bánovce nad Bebravou už túžili po kultúre. V roku 1949 sa skupina mladých nadšencov rozhodla postaviť na javisko a založila ochotnícke teleso, ktoré dostalo meno podľa herca a režiséra Andreja Bagara.
Andrej Bagar
Herec, režisér a pedagóg, národný umelec. Po štúdiu na konzervatóriu v Prahe pôsobil v Slovenskom národnom divadle, kde patril k najvýraznejším osobnostiam. Počas SNP založil a viedol Frontové divadlo, neskôr stál pri zrode Slovenského komorného divadla v Martine. Pôsobil aj v rozhlase pod pseudonymom Ján Minárik, kde režíroval stovky hier a recitoval poéziu. Účinkoval vo viacerých filmoch, bol pedagógom a rektorom VŠMU. V roku 1955 sa stal národným umelcom. Jeho meno nesie Divadlo Andreja Bagara v Nitre.
Dátum úmrtia: 31. 7. 1966 Bratislava. Foto: STVR
Zakladateľmi sa stali bratia Milan a Karol Gašparík, spolu s Jozefom Korbelom a Jozefom Beňom. Podľa pamätníkov sa prvýkrát hral Jánošík (5. júna 1949, réžia M. Gašparík). Už 20. novembra toho istého roka sa súbor predstavil pod oficiálnym názvom „Bagarov divadelný súbor“ hrou Testament.
Pod patronátom Zornice
Od roku 1959 pôsobil súbor pri závodnom klube ROH podniku Zornica. Tento klub sa stal centrom miestnej kultúry – fungoval tu spevokol, tanečný orchester aj bábkari. Pre divadelníkov to znamenalo zázemie na skúšky i výrobu scén.
V Slovenskej národnej knižnici sa zachovala brožúra „10 rokov BDS“ (1959) aj archívne materiály k inscenácii Divá Bára.
Vďaka nim vieme, že súbor sa aktívne zapájal do celoštátnych prehliadok ochotníckych hier.
Ľudia na javisku
Spomienky pamätníkov sú dôkazom, že divadlo v Bánovciach formovalo generácie. Jozef Starosta, ktorý tu vyrastal v 40. a 50. rokoch, napísal:
„Formovali ma Bagarov divadelný súbor, priatelia, ulica, riečka Bebrava…“
Spomenul aj mená kamarátov a hercov: Dušan Čikel, Paľo Gašparík a Ivan Ducho.
Koniec jednej éry
Mestské archívy uvádzajú poslednú zmienku o súbore v roku 1985. „Za polstoročie svojej existencie preslávil bánovské divadelníctvo,“ stojí v pamätnej poznámke.
Hoci pôvodný Bagarov súbor zanikol, jeho duch žije ďalej. Od roku 2017 organizuje Trenčianske osvetové stredisko regionálnu prehliadku Gašparíkove Bánovce, ktorá nesie meno po bratoch – zakladateľoch.
Info-box: Minichronológia BDS
- 5. 6. 1949 – Jánošík, réžia Milan Gašparík
- 20. 11. 1949 – Testament, prvé vystúpenie pod názvom BDS
- 1959 – súbor pod ZK ROH Zornica; brožúra „10 rokov BDS“
- 1985 – posledná doložená archívna zmienka
- od 2017 – tradíciu obnovuje prehliadka Gašparíkove Bánovce
Medailóny zakladateľov
Milan Gašparík (1924 – 1989)
Ochotnícky režisér a duša súboru. Režíroval prvú hru Jánošík a desiatky ďalších titulov. Jeho meno je synonymom systematickej práce s amatérskymi hercami v meste.
Karol Gašparík (1926 – 2005)
Spoluzakladateľ, herec a organizátor. Stál pri budovaní divadelného hnutia a spolu s bratom patrí k najvýraznejším postavám kultúry Bánoviec 20. storočia.
- Pri založení súboru navštívili Bánovce aj Andrej Bagar a Július Pántik – udalosť, ktorú si pamätajú fotografie zo stanice.
- Súbor mal vlastný odznak s emblémom „BDS“, ktorý nosili členovia počas vystúpení.
- Z archívov vyplýva, že už koncom 50. rokov hral nielen slovenské klasiky, ale aj preklady českých a ruských hier.
Nová generácia Bagarovcov
Zakladajúca generácia ochotníkov postupne odchádzala a svoju úlohu zohrala aj zmena v zázemí – zrušenie závodného klubu Zornica znamenalo koniec stabilnej opory pre súbor. Nastalo obdobie stagnácie, ktoré trvalo niekoľko rokov.
Všetko sa zmenilo v roku 1985, keď zopár nadšencov prichýlilo Mestské kultúrne stredisko. Tu sa začala písať história novej generácie Bagarovho divadelného súboru. Za pätnásť rokov pripravili 15 rozprávok a 5 celovečerných predstavení, pričom najčastejšie stavali na komediálnom žánri.
K najúspešnejším dielam patrila komédia U nás taká obyčaj alebo predstavenie Len aby sme v hanbe neostali, ktoré si diváci dodnes pamätajú.
Tvár novej éry
Medzi výrazné osobnosti tohto obdobia patrili ochotníci Soňa Exlerová, Beáta Košíková, Jozef Bobuš, Ján Kácha a Stanislava Mikušová.
Neoceniteľnú podporu poskytovali aj technickí asistenti Marta Chartvátová a Anton Šprtka. Spolu sa snažili nadviazať na bohatú tradíciu, ktorú v meste zanechali Gašparíkovci a ich generační súputníci.
Odkaz a inšpirácia
Tieto fakty, zachytené v monografii mesta, sú pohnútkou, aby sme si s úctou pripomenuli všetkých, ktorí stáli pri zrode aj pokračovaní súboru. V povojnovom období až do osemdesiatych rokov tvorili významnú súčasť kultúrneho života v Bánovciach a regióne. Ísť na divadelné predstavenie bolo vtedy znakom kultúrnej vyspelosti občana.
Dnes, keď by mal bývalý Bagarov divadelný súbor už sedemdesiatšesť rokov, možno práve táto spomienka inšpiruje niekoho k zamysleniu nad tým, ako kultúrne žijeme dnes. Vkus a žánre sa menia, no jedno ostáva nemenné – živá kultúra je najväčším obohatením pre dospelých aj deti.
Zdroje (výber)
- Mestský dokument k histórii kultúry: „Bagarov divadelný súbor… posledná informácia z roku 1985; za polstoročie preslávil bánovské divadelníctvo.“ (3. 2. 2020).
- Vtedy.sk – profil podniku Zornica a jeho kultúrnych aktivít (od r. 1959 ZK ROH s Bagarovým súborom).
- Trenčianske osvetové stredisko – prehliadka Gašparíkove Bánovce
- Slovenská národná knižnica, DIKDA – záznamy k BDS: brožúra „10 rokov BDS“ (1959) a materiály k Divá Bára (1959).
- Lokálne pramene (FB príspevky s odkazmi na mestskú monografiu): založenie 1949; „Jánošík“ (5. 6. 1949); prvé vystúpenie pod menom súboru – „Testament“ (20. 11. 1949).
- Spomienka pamätníka Jozefa Starostu (Slovo z Britskej Kolumbie, 2017) – mená členov a osobné svedectvo.
- Divadelný ústav – biografický materiál k A. Bagarovi (zmienka o „Bagarovom ochotníckom súbore“ s rokom 1946).
- Monografia mesta Bánovce nad Bebravou 1232 – 2002
📢 Výzva pre bývalých ochotníkov a ich rodiny! 🎭
Bagarov divadelný súbor priniesol do Bánoviec desiatky inscenácií a stovky nezabudnuteľných chvíľ. Jeho príbeh píšeme ďalej – a k tomu potrebujeme aj vás.
👉 Ak máte doma v rodinných archívoch fotografie, plagáty, programy alebo spomienky na Bagarov súbor (či už z čias Gašparíkovcov alebo z „novej generácie“ po roku 1985), budeme radi, ak sa o ne podelíte.
Každý kúsok histórie nám pomôže zachovať odkaz ochotníkov, ktorí tvorili kultúrne srdce Bánoviec.
📬 Fotografie a materiály môžete poslať e-mailom na adresu: nasebanovce@gmail.com
Vďaka, pán Vavro, za oživenie krásnych spomienok na roky strávené v Bagarovom Divadelnom Súbore – BDS. Spomínam si na viaceré divadelné hry, ktoré nacvičil Karol Gašparík a v ktorých som počas 9 rokov (od 3. ľudovej triedy po 12. triedu Dvanásťročky): Snehová kráľovná, Na zakliatom zámku, Kocúr v čižmách, Pyšná princezná, Včielka Bzučalka, Vrabčie Hory. V nízkej budove v areáli Zornice, kde sa nachádzala divadelná hala s javiskom a malou šatňou za javiskom, sme prežili veľa krásnych chvíľ nášho detstva a mladosti.
Divadelné skúšky sme mávali spočiatku 1x týždenne, po mesiaci-dvoch 2x týždenne a ako sa čas pred premiérou krátil, aj trikrát.
Režisér Karol Gašparík nás všeličomu priúčal, ako ticho chodiť po doskách javiska, ako správne dýchať, ako rozprávať čo najdlhšie bez nádychu, ako rozprávať správne spisovne slovensky. Vďaka tomu, keď prídem aj po 40 rokoch na Slovensko, mi mnohí ľudia pochvália moju spisovnú slovenčinu.
Najzaujímavejšie, aspoň pre mňa, boli prvé skúšky novej divadelnej hry. Na prvej skúške nám režisér predstavil novú hru čo chce, aby diváci pociťovali, keď budú odchádzať z predstavenia. Rozdal nám texty, rozdelil postavy, ktoré budeme hrať a za domácu úlohu do budúcej skúšky sme si mali nielen dôkladne prečítať celú divadelnú hru, ale, čuduj sa svete, mali sme napísať životopis postavy, ktorú budeme hrať, ktorý postava prežila od svojho narodenia až do prvého otvorenia opony.
Bola to metóda, ktorú vytvoril ruský herec a režisér Konstantín Stanislavskij, ktorý bol v r.1898 spoluzakladateľom Moskovského umeleckého divadla. Karol Gašparík bol istotne ovplyvnený svojím bratom Milanom, ktorý bol veľkým milovníkom Stanislavského metódy.
Každý z nás môže vlastné pocity a názory keď niekto povie „ruský“ alebo „moskovský“, ale faktom je, V 50. rokoch Stanislavského metóda silne ovplyvnila herectvo po celom svete.
V USA vznikla tzv. „Method Acting“, ktorú vytvoril režisér a herec Lee Strasberg ako rozšírenie Stanislavského metódy. Metóda ovplyvnila hercov ako Marlon Brando či Al Pacino, a stala sa základom moderného realistického herectva.
Ale váťme sa k BDS. V šatni za javiskom nás p. Kobza pred predstavením „maskoval“. Dodnes mám v pamäti vôňu jeho „šminiek“.
Lojzo a Gabo, bratia Minárikovci, boli organickou súčasťou nášho mládežníckeho kolektívu napriek tomu, že boli od nás hodne starší. Niekedy si aj zahrali (Lojzo hral otca v divadelnej hre Včielka Bzučalka), ale väčšinou boli tí, ktorých sa zvykne označovať ako „komparz“.
Miro Chuchut patril síce do kolektívu dospelých hercov, ale často nás prišiel potešiť a rozveseliť svojími magickými kúzlami.
Svojráznou postavou bola naša kostýmarka a navrhovateľka scény, pani Marta Šagátová, ktorá sa svojimi výtvormi kostýmov pričinila a o veľký úspech nášho mládežníckeho kolektívu na celoštátnej súťaži v Jiráskovom Písku r.1960 s hrou Všielka Bzučalka. (Len tak, naokraj, niektorí z nás cestovali z Písku priamo do Prahy na 2.celoštátnu Spartakiádu:)
Spomínam si aj na mená viacerých svojich spolužiakov a rovesníkov z mládežníckeho BDS. Možno sa o nich zmienim, ak „narazím“ na nejakú fotografiu z BDS vo svojom archíve.
Vďaka pán Vavro, za váš príspevok o Bagarovom Divadelnom Súbore. Vyvolal vo mne „more“ krásnych spomienok.