VEĽKÉ DRŽKOVCE – Príslušník štúrovskej buditeľskej skupiny, básnik a historik Mikuláš Dohnány bol prvý historik slovenského povstania v rokoch 1848-1849.
Narodil sa pred 200 rokmi 28. novembra 1824 v Dolných Držkovciach (obec sa v roku 1976 zlúčila s Čuklasovcami a Hornými Držkovcami a premenovala sa na obec Veľké Držkovce).
Pochádzal zo zemianskej rodiny a vzdelanie získaval v Trenčíne, Győri, na bratislavskom evanjelickom lýceu a v Levoči. V roku 1846 pôsobil ako vychovávateľ v Bytči, v roku 1847 žil v Ovčiarsku, v rokoch 1847 – 1848 bol vychovávateľom v Levoči a súčasne i správcom Jednoty mládeže Slovenska a v rokoch 1851 – 1852 bol redaktorom časopisu Slovenské pohľady v Skalici a Trnave, uviedol na facebookovej stránke Spolok Martina Rázusa.
Účastník dobrovoľníckych výprav
Do slovenskej literatúry sa zapísal ako básnik, dramatik, prekladateľ, historik a organizátor študentského života. S Jozefom Miloslavom Hurbanom spolupracoval pri vydávaní Slovenských pohľadov.
Bol účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v revolučných rokoch 1848-1849.
Nadaný na jazyky
Študoval v Trenčíne, v maďarskom Györi a v Bratislave na evanjelickom lýceu, kde učil Ľudovít Štúr. Mal nadanie na jazyky. Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky a v týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj krátky život. Zomrel veľmi mladý – iba 28-ročný, citoval spravodajský portál TASR.sk.
Písal a chodil na schôdzky štúrovcov
Popritom stále niečo písal. Na lýceu sa horlivo zúčastňoval na schôdzkach štúrovcov a pracoval v literárnych a vzdelávacích študentských krúžkoch. Po odchode študentov z Bratislavy na lýceum do Levoče (na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea v roku 1844) napísal divadelnú hru: Odchod z Breťislavi, ktorú levočskí študenti hrali v roku 1846.
Mikuláš Dohnány vytvoril poetické diela, rečňovanky, historické texty. Časť jeho tvorby vyšla až v 20. storočí – Dumy (1968), a tiež Listy a denníky Mikuláša Dohnányho (1971).
Poézia
• 1968 – Dumy (celé vyšli až posmrtne)
Dráma
• 1846 – Odchod z Bratislavy, zachoval sa len rukopisný zlomok
• 1848 – Pomaňínovci (Levoča)
Recenzie
• 1847 – Andrej Sládkovič: Marína (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• 1847 – Pejko: Sklad rozličných spevov (vyšlo v časopise Orol tatranský)
• Jonáš Záborský: Žehry
• Jozef Škultéty: Rečňovanky
• Ján Trokan: Myjava (báseň)
Ostatné diela
• 1850 – História povstania slovenského z roku 1848 (Skalica)
• 1971 – Listy a denníky Mikuláša Dohnányho
Hra sa zachovala len čiastočne. V Levoči sa naplno rozvinula jeho literárna, organizačná a redaktorská činnosť. Cez prázdniny pomáhal na rodičovskom statku a chodil po Slovensku, kde zbieral ľudové rozprávky, piesne, obyčaje.
Po skončení štúdia krátko pracoval ako domáci učiteľ. V roku 1850 vyšiel prvý diel knihy História povstaňja slovenskjeho, k pokračovaniu sa už nedostal.
Jozef Miloslav Hurban ho v roku 1951 zamestnal pri vydávaní periodika Slovenské pohľady. Mládenec sa do práce v Skalici vrhol celou svojou dušou. Písal, viedol celú administratívu, robil korektúry, dozeral na tlač a noviny aj expedoval a pritom on sám často nemal ani na živobytie a trel biedu.
V roku 1852 redakciu presťahovali do Trnavy. Práce pribúdalo, dostavila sa prepracovanosť, čo vyústilo do tragédie – Mikuláš Dohnány psychicky ochorel a 2. júna 1852 v nemocnici zomrel. Na jeho zdravotnom stave sa údajne podpísala aj neopätovaná láska.
Pochovali ho na cintoríne v Trnave, no presné miesto jeho hrobu nie je známe. Pri príležitosti Zjazdu evanjelickej mládeže 28. júna 1929 mu bola na múre trnavského cintorína odhalená pamätná tabuľa.
