Spomienka na saleziána Jozefa Forgáča
Keď sa 19. februára 1904 v Bánovciach nad Bebravou narodil Jozef Forgáč, nik netušil, že jeho životná cesta povedie tisíce kilometrov od rodného kraja. Napriek tomu zostal navždy verný svojim koreňom – a jeho meno dodnes rezonuje medzi slovenskými krajanmi v Južnej Amerike.
Ľudovú školu navštevoval v rodnom meste, gymnaziálne roky strávil už v Taliansku. Práve tam sa rozhodol pre rehoľný život v Spoločnosti sv. dona Bosca – saleziánov.
Noviciát absolvoval vo Foglizze Canavese a v roku 1924 zložil prvé rehoľné sľuby. Krátko nato odišiel na misie. Jeho prvou zastávkou sa stalo prístavné mesto Punta Arenas v Čile.
Za kňaza bol vysvätený 25. januára 1931. Po vysviacke ešte rok pôsobil v Čile, no väčšinu svojho života spojil s Argentínou.
V tamojších mestách Río Gallegos a Puerto Deseado sa venoval výchove mládeže, neskôr pôsobil ako provinciál saleziánov (1942 – 1946) a direktor viacerých domov. Posledné roky svojho života strávil v meste Río Grande, kde učil náboženstvo.
Hoci žil ďaleko od domova, nikdy nezabudol na svoje slovenské korene. Udržiaval úzke kontakty s krajanmi, ktorým poskytoval duchovnú oporu. Zblížil sa aj s básnikom katolíckej moderny Gorazdom Zvonickým, ktorý v Argentíne pôsobil dvanásť rokov.
Jozef Forgáč zomrel 14. septembra 1966 v Buenos Aires. Mal len 62 rokov, no zanechal po sebe silný odkaz – bol misionárom 42 rokov, pedagógom, duchovným otcom, priateľom krajanov.
A predovšetkým človekom, ktorý aj ďaleko od rodnej zeme zostal verný službe Bohu a ľuďom.
