Janko Jesenský (30. 12. 1874 – 27. 12. 1945), potomok starého šľachtického rodu z Horného Jasena, advokát, básnik, prozaik a národný umelec, strávil časť života aj v Bánovciach nad Bebravou.
V dome, ktorý si tu dal postaviť, žil niekoľko rokov a rýchlo sa stal výraznou osobnosťou miestneho spoločenského života.
Okrem advokátskej práce a literárnych začiatkov bol známy aj svojím šarmom. Jeho úsmevu – vraj trochu ironickému – vraj neodolávali ani bánovské krásavice.
Podľa spomienok Anny Horákovej-Gašparíkovej sa doň dievčatá tajne zaľubovali, no zároveň sa obávali jeho vtipu a výsmechu. Mária Pietrová zase pripomínala, že „nikomu nevyznával lásku, on nechtiac pohľadom a úsmevom si podmaňoval všetky – pri tanci, v divadle i na zábavách“.
Nie vždy však jeho galantnosť každý pochopil. Niekedy bola úsmevná, inokedy trochu uštipačná – no zakaždým zanechala stopu.
A keď sa nakoniec rozšírila správa, že sa Janko Jesenský oženil, mnohým dievčatám vraj žiaľom zovrelo srdce.
